Od narodenia švédskeho filmára Ingmara Bergmana uplynulo sto rokov

Uppsala/Bratislava 13. júla (TASR) - Švédsky režisér Ingmar Bergman si uznanie vyslúžil za prenikavé analýzy ľudských citov a stal sa vzorom pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. V sobotu 14. júla uplynie sto rokov od jeho narodenia.


Psychologický realizmus Ingmara Bergmana núti diváka klásť si otázky o živote a smrti, láske a vzťahu na nej založenom. Venoval sa témam, ktoré sa týkali kríz v mileneckých a manželských vzťahoch, ale aj témam filozoficko-náboženského zamerania. Mimoriadne dobre vedel vykresliť charaktery jednotlivých postáv.

Ingmar Bergman sa narodil 14. júla 1918 v Uppsale vo Švédsku v rodine luteránskeho pastora. Po štúdiách divadelnej vedy na vysokej škole začínal v divadle ako asistent réžie v Kráľovskej opere v Štokholme a potom pôsobil ako hlavný dramaturg v spoločnosti Svensk Filmindustri, kde sa bližšie zoznámil s problematikou filmovej tvorby.

Ako filmový režisér debutoval v roku 1946 filmom Kris (Kríza). Ako režisér sa podpísal pod množstvo filmov a k mnohým si pripravoval aj scenáre. Jeho meno sa spája s realizáciou neobyčajne silných a umelecky hodnotných filmových projektov. Bergmanove filmy ako Gycklarnas afton (Večer kaukliarov, 1953), Sommaren med Monika (Leto s Monikou, 1953), Sommarnattens leende (Úsmevy letnej noci, 1955), Det sjunde inseglet (Siedma pečať, 1957), Smultronstället (Lesné jahody, 1957), Jungfrukällan (Prameň panny, 1960), Sasom i en spegel (Ako v zrkadle, 1961), Tystnaden (Mlčanie, 1963), Persona (1966), Viskningar och rop (Šepoty a výkriky, 1972), Scener ur ett äktenskap (Scény z manželského života, 1973) či Fanny och Alexander (Fanny a Alexander, 1982) patria do Zlatého fondu svetovej kinematografie.

Vďaka účinkovaniu v režisérových filmoch sa svetovými hviezdami stal celý rad švédskych hercov, napríklad Ingrid Thulinová, Bibi Anderssonová, Erland Josephson a aj Liv Ullmannová, ktorú označovali za nórskeho anjela. Herečka bola Bergmanovou múzou, ktorá ho inšpirovala. Ullmannová bola schopná podľa jeho predstáv zahrať jeho kľúčové témy ako úzkosť, strata, vina a chyba. Po rokoch ju Bergman požiadal, aby už ako režisérka nakrútila film podľa jeho životopisného filmového scenára Enskilda samtal (Súkromné názory, 1996). Ich spoločným dielom je aj film Trolösa (Nevera, 2000).

Bergman nebol len úspešným filmovým režisérom. V rokoch 1963-1966 stál na čele Kráľovského dramatického divadla Dramaten v Štokholme, pričom bol aj medzinárodne vyhľadávaným divadelným tvorcom. Na konte mal viac ako 120 inscenácií v rôznych krajinách. Divadlo Dramaten prinesie tohto roku v dňoch 23. augusta až 2. septembra Bergmanfestivalen 2018.

Ingmar Bergman sa stal laureátom Zlatej palmy na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes 1997, kde mu toto ocenenie udelili ako najlepšiemu režisérovi všetkých čias. Od druhej polovice 50. rokov 20. storočia mu udelili celý rad prestížnych ocenení. Získal Zlatého medveďa na Berlinale 1958 v Berlíne, Zlatého leva na MFF v Benátkach 1983 za celoživotné dielo, Európsku filmovú cenu Felix 1988 za celoživotné dielo, ale aj prestížnu nemeckú cenu Bambi 1977 a ocenenie Praemium Imperiale Japonskej umeleckej asociácie v roku 1991.

Cenu Americkej filmovej akadémie Oscara za najlepší neanglicky nakrútený film roka získal Ingmar Bergman tri razy, a to za filmy Prameň panny (1960), Ako v zrkadle (1961), Fanny a Alexander (1982). Ďalších osem nominácií na toto ocenenie si vyslúžil v piatich prípadoch v kategórii najlepší scenár a v troch v kategórii najlepšia réžia.

Ingmar Bergman bol päťkrát ženatý a mal spolu deväť detí. Zomrel 30. júla 2007 vo svojom dome na malom ostrove Farö ležiacom v Baltickom mori, vo veku 89 rokov.

Bratislavská Slovenská národná galéria (SNG) pripravila v júni tohto roka filmovú prehliadku s názvom Bergman a ženy. Konala sa v rámci projektu Bergman 100 pri príležitosti 100. výročia narodenia švédskeho filmového režiséra Ingmara Bergmana. Projekt Bergman 100 prebieha v roku 2018, ako spolupráca viacerých inštitúcií prepojených záujmom o dielo a odkaz jedného z najvýznamnejších filmárov všetkých dôb. Festival spája napríklad aktivity Slovenského filmového ústavu, Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU), SNG, Art Film Festu Košice či filmových distribútorov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR