Od narodenia spisovateľa Franza Kafku uplynulo 135 rokov

Praha/Bratislava 3. júla (TASR) - Ikona modernej svetovej literatúry Franz Kafka, autor svetoznámej poviedky Premena a románov Proces, Zámok a Amerika, mimoriadne ovplyvnil celú plejádu moderných prozaikov 20., ale aj 21. storočia. Od jeho narodenia uplynie v utorok 3. júla 135 rokov.


Po nemecky píšuci Franz Kafka patril do okruhu pražských literátov ako Max Brod, Oskar Baum, Franz Werfel, alebo Gustav Meyrink, ktorí na prelome 19. a 20. storočia tiež písali po nemecky.

Nadčasové prózy Franza Kafku sa dotýkali tém odcudzenia medzi rodičmi a deťmi, komplikovaných vzťahov medzi ženami a mužmi, alebo veľkej témy konfliktu medzi jednotlivcom a spoločnosťou charakterizovanou nepreniknuteľným byrokratickým aparátom. Tieto témy výrazne rezonujú aj v mnohých dielach nasledujúcej generácie svetových autorov 20. a 21. storočia.

Počas Kafkovho života bolo uverejnených len niekoľko jeho poviedok, najznámejšie sú Ortieľ (1913), Premena (1915) či V trestaneckej kolónii (1919). Prozaické dielo, značná časť korešpondencie a denníkových zápiskov sa zachovali vďaka Maxovi Brodovi, ktorý nesplnil jeden z bodov Kafkovho závetu a nespálil jeho texty. Brod postupne vydal jeho poviedky a romány Proces, Zámok a Amerika.

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Prahe ako najstaršie zo šiestich detí v rodine židovského obchodníka. V roku 1906 vyštudoval právo na pražskej nemeckej Karlo-Ferdinandovej univerzite. Po povinnej ročnej praxi v štátnej službe pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni v Prahe. V roku 1917 ochorel na tuberkulózu a veľkú časť zvyšku života strávil v rôznych liečebných ústavoch. Pre tuberkulózu bol v roku 1922 penzionovaný a už sa venoval len literárnej činnosti. Zomrel 3. júna 1924 vo veku 41 rokov v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu neďaleko Viedne.

Kafkov život charakterizujú rôzne životné peripetie, ktoré sa výrazne odzrkadľujú v jeho tvorbe, listoch a denníkoch. Či už je to komplikovaný vzťah s otcom, výrazná osamelosť až izolovanosť od bežného života, alebo ľúbostné problémy. Kafka sa totiž trikrát zasnúbil, ale zároveň aj trikrát zrušil zasnúbenie. Dvakrát s Berlínčankou Felice Bauerovou a raz s Juliou Vohryzkovou, dcérou zamestnanca pražskej synagógy.

Známy je aj Kafkov komplikovaný vzťah s vydatou Milenou Jesenskou, ktorá do češtiny prekladala jeho poviedky. Komplikovanosť vzťahu, ale aj spisovateľovej povahy dokumentujú Kafkove listy, ktoré v preklade Milana Žitného a pod názvom Listy Milene vyšli v roku 2008 vo vydavateľstve Kaligram. Poslednou Kafkovou láskou bola Dora Diamantová, s ktorou na sklonku života prežil intenzívny pomer v Berlíne.

Tuberkulóza, ktorou Franz Kafka dlhé roky trpel, ho priviedla aj na Slovensko. Od decembra 1920 do augusta 1921 sa liečil v sanatóriu Tatranských Matliaroch. Prítomnosť významného spisovateľa si tu pripomínajú festivalom Kafkove Matliare.

V rakúskom sanatóriu v Kierlingu, kde Franz Kafka 3. júna 1924 zomrel, sa nachádza autorova pamätná izba.

O presunutí zbierky písomností slávneho pražského rodáka Franza Kafku zo súkromných rúk do Izraelskej národnej knižnice v Jeruzaleme rozhodol telavivský súd v októbri 2012. Dokumenty najprv vlastnil spomínaný Kafkov priateľ Max Brod, od neho ich získala jeho sekretárka a potom sa dostali do rúk jej dcér.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR