Od atentátu na Indiru Gándhíovú uplynulo 35 rokov

Naí Dillí 31. októbra (TASR) – Patrí medzi najväčšie postavy nielen indických, ale aj svetových dejín 20. storočia - keď britská televízna a rozhlasová spoločnosť BBC zorganizovala v roku 1999 hlasovanie o tom, kto bol najvýznamnejšou ženou uplynulého storočia, ľudia zvolili na prvé miesto indickú premiérku Indiru Gándhíovú, ktorá predbehla aj kráľovnú Alžbetu II. a matku Terezu.


Vo štvrtok 31. októbra uplynie 35 rokov odvtedy, keď dvaja sikhskí separatisti – členovia jej ochranky - zastrelili túto osobnosť, ktorá výrazne prehovorila do osudu svojej krajiny a i preto je prezývaná aj Matka Indie.

Gándhíová - celým menom Indirá Prijadaršiní Gándhíová - sa narodila 19. novembra 1917 meste Iláhábád v severoindickom zväzovom štáte Uttarpradéš ako jediné dieťa neskoršieho predsedu vlády Džaváharlála Néhrúa, prvého premiéra nezávislej Indie.

Politiku vnímala odmalička, pretože rodičovský dom bol centrom boja za nezávislosť Indie od Britov. Všetkých z rodiny striedavo väznili a preto návštevám v rodinnom sídle často hovorievala: "Je mi ľúto, idete zbytočne. Starý otec, otec a mama sú vo väzení."

Slávne priezvisko získala vďaka manželstvu s politikom Firozom Gándhím, ktorý však nebol príbuzným Mahátmu Gándhího – legendárneho duchovného vodcu indického boja za nezávislosť a otca indickej nezávislosti. S budúcim manželom sa zoznámila počas štúdií v Oxforde, kde vyštudovala históriu, politológiu a ekonómiu.

Do politického života vstúpila Indira Gándhíová po boku svojho otca ako jeho osobná asistentka. V roku 1960 sa stala predsedníčkou strany Indický národný kongres (INC). Po smrti otca, ktorý v roku 1964 zomrel na infarkt, bola zvolená do parlamentu a v kabinete premiéra Lála Bahádura Šastrího zostávala post ministerky informácií. O dva roky neskôr, v roku 1966, sa stala po prvý raz indickou premiérkou.

Na domácej scéne sa tešila veľkej popularite najmä vďaka programu s ústredným heslom "Odstránime chudobu". Za jej vlády vyslala India v roku 1971 prvú družicu do vesmíru a v oblasti hospodárstva sa stala krajinou, ktorá mala jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík na svete.

V zahraničnej politike pokračovala Indira Gándhíová v stopách svojho otca Džaváharlála Néhrúa, pričom patrila k popredným lídrom hnutia nezúčastnených krajín. V roku 1971 zvíťazila India vo vojne nad Pakistanom, čo viedlo k založeniu štátu Bangladéš.

V lete 1975 bola Indira Gándhíová obvinená súdmi, že kreslo v dolnej komore parlamentu získala použitím nečestných praktík. Odstúpiť odmietla a nasledovalo vyhlásenie stanného práva. V snahe obnoviť v krajine poriadok dala uväzniť predstaviteľov opozície a zaviedla cenzúru tlače. Indický najvyšší súd síce odmietol vážne korupčné obvinenia, ktoré boli proti nej vznesené, a jej potrestanie zamietol, ale voľby, ktoré sa konali v roku 1977, jej priniesli prehru.

Druhýkrát sa stala premiérkou v roku 1980, teda v období, keď čelila narastajúcim územným nárokom sikhských separatistov. "Žena musí vždy pracovať dvakrát dôkladnejšie než muž, aby muži boli vôbec ochotní uznať, že niečo robí," vravievala Indira Gándhíová, ktorá bola na čele Indie 14 rokov.

Neriešenie vnútorných indických problémov, najmä vzťahov medzi príslušníkmi etník, sa stali Indire Gándhíovej nakoniec osudné. V máji 1984 sa sikhskí extrémisti opevnili v Zlatom chráme v Amritsare. Premiérka dlho váhala, či má proti nim zakročiť. Napokon poslala armádu, ktorá povstanie krvavo potlačila.

O niekoľko mesiacov neskôr, 31. októbra 1984, bola v záhrade rezidencie v Naí Dillí zastrelená dvoma sikhskými členmi svojej ochranky. Atentátnici Beant Singh a Satvant Singh ju zasiahli revolverom a samopalom 33 ranami do pŕs a do brucha. Beanta Singha zabili okamžite po incidente počas prestrelky s ostatnými členmi ochranky a Satvanta Singha, ktorý sa vzdal, odsúdili na trest smrti.

Druhý syn Rádžív Gándhí bol niekoľko hodín po smrti Indiry Gándhíovej zvolený za premiéra. O sedem rokov neskôr, 21. mája 1991, sa stal rovnako ako jeho matka obeťou atentátu, čím sa v Indii skončila vláda rodiny Néhrúovcov.

Mozaiková cesta v záhrade rezidencie v Naí Dillí, nazvaná Krištáľová rieka, pripomína tragickú udalosť, kde Indiru Gándhíovú v nedožitých 67 rokoch zastrelili. Ide vlastne o krištáľový chodník, ktorý je umeleckým dielom a Indii ho darovalo v roku 1988 Československo.

Tridsaťtri metrov dlhá a dva metre široká sklenená rieka je vytvorená z 5600 kilogramov oloveného krištáľu. Miesto, kde bola táto politička, ktorá patrí k najväčším postavám 20. storočia, zastrelená, je označené štvorcom z tajomného, čierneho kameňa ónyx a položená je na ňom kvetina.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR