Ochráni nás očkovanie?

Odporcovia tohto typu prevencie poukazujú na prirodzenú obranyschopnosť ľudského organizmu a odmietajú zbytočnú, neúmerne riskantnú pomoc.
Čísla medzinárodnej zdravotníckej organizácie však hovoria jasnou rečou: vďaka dôslednému a navzájom koordinovanému celosvetovému imunizačnému programu vymizla väčšina ochorení, ktoré ešte pred dvesto rokmi znamenali istú smrť. Benefit očkovania je neodškriepiteľný. Vhodne zvoleným programom u detí klesol iba na Slovensku počet ochorení hepatitídy typu B o 31 %, hemofilné invázne infekcie o 47,6 %, detská obrna a novorodenecký tetanus boli prakticky eliminované a posledné ochorenie na záškrt hlásili u nás v roku 1980.

Už vás nemusia trápiť
Aby sme ochránili detský organizmus, navrhla WHO (Medzinárodná zdravotnícka organizácia) presný očkovací kalendár. V súčasnosti sa povinne očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam - tuberkulóze, záškrtu, tetanusu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilovým infekciám, hepatitíde typu B, mumpsu, osýpkam a rubeole. Jedným z najrýchlejšie sa šíriacich ochorení je však stále chrípka. Vakcíny proti nej patria medzi najbezpečnejšie, napriek tomu je počet zaočkovaných ľudí na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie aj dnes pomerne nízky.

Bráňte sa proti chrípke
Chrípka infikuje každý rok 20 až 40 % svetovej populácie. V rokoch 1918 až 1919 zahynulo v dôsledku pandémie chrípky viac ako 20 miliónov ľudí. Tento rok by mohol situáciu skomplikovať výskyt vtáčej chrípky, prvé potvrdené prípady prenosu vírusu typu A - H5N1 z vtákov na ľudí a návrat SARS. I keď oficiálne čísla udávajú iba vyše sto prípadov prenosu z vtákov na človeka, 50-percentná úmrtnosť pacientov aj pri intenzívnej liečbe vyvoláva oprávnené obavy. Riešením by mohlo byť očkovanie aspoň proti známym kmeňom chrípky.

Kto nie?

l Očkovaniu by sa mali vyhnúť najmä ľudia, alergickí na vaječné bielkoviny, alebo iné látky, ktoré by mohli byť súčasťou konkrétnej očkovacej vakcíny.
l Určité riziko predstavuje aj pre pacientov, u ktorých sa v minulosti prejavila akákoľvek alergická reakcia na vpichnutie imunizačnej látky.
l Významnou kontraindikáciou pre očkvanie je aj nameraná teplota, prechladnutie,  prítomnosť zápalu v tele alebo akékoľvek prebiehajúce akútne ochorenie.
l Tak isto chemoterapia alebo niektoré druhy farmatýk, ordinované lekárom, pokiaľ v nadmernom množstve zaťaęujú organizmus a pacient je prinútený dodržiavať šetriaci a kľudový režim.

Najvyšší čas
Hoci sa chrípková sezóna začína väčšinou až v polovici decembra a vrcholí vo februári, vzhľadom na ochranný účinok vakcíny, ktorý nastupuje až 14 dní po zaočkovaní, je ideálnym obdobím na očkovanie práve október alebo polovica novembra. Zaočkovať by sa mali dať prednostne najmä starší ľudia a pacienti so zníženou imunitou, s chronickým ochorením pľúc, obličiek alebo srdcovo-cievnymi problémami. Najčastejšími komplikáciami, ktoré idú ruka v ruke s chrípkou, sú totiž práve sekundárne bakteriálne zápaly pľúc, priedušiek a zápaly srdcového svalu, ktoré u rizikovej skupiny môžu znamenať vážne ohrozenie. Po zaočkovaní klesá ich výskyt až o polovicu a úmrtnosť dokonca o 70 percent!