Ochranári evidujú na Morskom oku problém s odpadom

Remetské Hámre 31. októbra (TASR) - V Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Morské oko evidujú ochranári problém s odpadom. Turisti nedodržujú separáciu a hádžu zmiešaný odpad do vriec, ktoré sú určené na triedenie. Starosti im robia aj obyvatelia, ktorí vynášajú smeti z domácností vo vreciach priamo na parkovisko do kontajnerov určených na komunálny odpad. Viackrát ich pritom už aj prichytili.


Chránenú lokalitu, ktorá sa nachádza pri obci Remetské Hámre v Sobranskom okrese, navštívi každoročne množstvo ľudí. Len počas troch mesiacov tohtoročnej letnej turistickej sezóny ich tu prišlo približne 28.000. Ako TASR informovala Zuzana Argalášová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat, so zvýšeným záujmom o územie narástlo za posledné roky aj množstvo vyprodukovaného odpadu a zvýšila sa frekvencia jeho vývozu.

Vlani zaviedla Správa separovaný zber na parkovisku pred vstupom do NPR. "Mnohí kritizovali, že sme zaspali dobu, keď sme teraz prišli s takýmto nápadom, pretože vo svete sa v chránených územiach už dávno odpad triedi," spomenula. Podľa jej ďalších slov sa však separácia rozbieha veľmi pomaly, aj keď sa už v súčasnosti považuje za povinnosť každého občana. "Správne triedenie odpadov, a triedenie vôbec, robí ľuďom stále problém. Rátali sme aj s tým, že nie všetkých s touto myšlienkou oslovíme a naučiť ľudí separovať na turistike, nám môže trvať aj niekoľko rokov. Žiaľ, po roku musíme skonštatovať, že to zatiaľ neprinieslo žiadnu zmenu," zdôraznila.

Cieľom projektu bolo nadchnúť návštevníkov pre vec, ktorá je v súčasnosti považovaná za samozrejmosť. Väčšina ľudí sa totiž podľa Argalášovej nezaoberá tým, čo sa s odpadom deje po jeho odvoze. Na skládkach odpadov z nich po rokoch vznikajú tzv. mŕtve hory. Tie, ako tvrdí, čakajú na ďalšie generácie, ktoré budú musieť riešiť problémy súvisiace s ľahostajným a nehospodárnym spôsobom života človeka.

Národná prírodná rezervácia Morské oko sa nachádza v nadmorskej výške 619 metrov. Rozprestiera sa na ploche vyše 13 hektárov. Jazero vzniklo mohutným zosuvom východného svahu Motrogonu a Jedlinky, ktorý zahatal dolinu potoka Okna. Je súčasťou CHKO Vihorlat, ktorá má výmeru 17.485 hektárov a rozprestiera sa v štyroch okresoch.

Vihorlatské vrchy sú najvýchodnejšie slovenské vulkanické pohorie. Patria medzi najlesnatejšie na Slovensku. Vihorlat je významným z hľadiska prirodzenej akumulácie vôd, preto je od roku 1987 vyhlásený za chránenú vodohospodársku oblasť. O zachovalosti územia svedčí aj prítomnosť veľkých šeliem a viac než 100 druhov hniezdiacich vtákov. Vyskytuje sa tu približne 200 druhov vyšších rastlín a vyše 2000 druhov bezstavovcov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR