Ochrana srdca a ciev vo výžive

BRATISLAVA 31. augusta (WBN/PR) - Chronicky neprenosné ochorenia, tzv. civilizačné, ktoré si vo svete ročne vyžiadajú milióny životov, neobchádzajú ani Slovákov. Ročne sa u nás podpíšu asi pod 40.000 úmrtí z 55.000. Srdcovocievne ochorenia vlani spôsobili úmrtie takmer 30.000 ľudí, ďalších 12.000 zabila rakovina. Ľudia si pritom za ich vznik môžu väčšinou sami, keďže sú odrazom životného štýlu, obezity, fajčenia, alkoholu či nadmerného vystavovania sa stresu. Preto tzv. civilizačným ochoreniam je nutné predchádzať správnou výživou.


Je všeobecne známe, že v krajinách kde prevládajú v strave ryby, ľudia takmer vôbec netrpia srdcovo-cievnymi ochoreniami ani artritídou. U Eskimákov - Grónskych Inuitov je vďaka tomu až 400–krát nižší výskyt infarktov ako v „civilizovanom“ svete. Sú to práve Omega 3 mastné kyseliny v rybacej strave, ktoré dokážu zregulovať krvný tlak, znížiť zrážanlivosť krvi, zanášanie ciev, pozitívne vplývajú na činnosť mozgu, dokonca zabraňujú jeho degeneratívnym zmenám. Mnohí z nás však nekonzumujú potraviny s vysokým obsahom Omega 3 pravidelne. Preto podľa odporučení lekárov je vhodné včas začať prijímať Omega 3 mastné kyseliny v tobolkách na ochranu pred srdcovým infarktom a cievnymi príhodami.

"Omega 3 mastné kyseliny sa zabudovávajú do bunkových membrán a tým ovplyvňujú bunkovú elektrickú stabilitu. Znižujú tak riziko niektorých porúch srdcového rytmu a hlavne riziko vzniku náhlej smrti. Okrem toho preventívne pôsobia proti vzniku krvných zrazenín (trombov) a mierne znižujú krvný tlak," vysvetľuje Mudr. Štefan Farský zo Slovenskej ligy proti hypertenzii. Ozrejmil, že štúdie na 3200 účastníkoch ukázali, že v skupine užívajúcich omega 3 mastné kyseliny bolo o 20 až 45 percent menej srdcových príhod. "V kardiológii je dostatok dôkazov o prospešnosti týchto kyselín, avšak chýbali jednoznačné odporúčania pre ich dávkovanie a indikácie." Moderná medicína však dala odpoveď už aj na tieto otázky.

Srdce a cievy neohrozuje iba nedostatok spomínaných kyselín, ale aj znižovanie hladiny Coenzyme Q10, ktoré prichádza s vekom. Zdravý, mladý človek ho má v tele približne dva gramy. Starnutím sa však jeho množstvo znižuje a pri poklese pod 25 percent bežnej hodnoty už začínajú umierať bunky. Znižovanie množstva koenzýmu tak môže mať nielen vplyv na srdcový sval, ale aj na črevá, svaly, pľúca a obličky. Nedostatok tejto látky, ktorá sa tvorí v pečeni a zároveň ju prijímame v potrave, sa prejavuje oslabením organizmu, stratou vitality, zníženou schopnosťou koncentrácie, rýchlejším starnutím pokožky a buniek v tele, ktorým tiež klesá schopnosť regenerácie. Užívanie koenzýmu sa preto v 80. rokoch minulého storočia rozšírilo v Japonsku, ktoré je známe dlhým vekom svojich obyvateľov. Neskôr sa tento trend rozšíril aj do USA a Európy.

Viac informácií nájdete na www.klubzdravia.sk