Ochorenia vedú k strate 600 miliónov pracovných dní v Európe

 Jej program Move Europe (Pohnime Európou), ktorého odborným garantom pre roky 2006 až 2008 je Ústav normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (ÚNPF SAV), má prispieť k zlepšovaniu podmienok na pracoviskách, čo v konečnom dôsledku vedie k zlepšeniu verejného zdravia. Na zdravie vo vyššom veku sa kladie dôraz v súvislosti so starnutím európskej populácie a predlžovaním jej produktívneho veku. V rámci krajín Európskej únie totiž dochádza predlžovaniu veku, v ktorom sa odchádza do dôchodku, v Nórsku je to u mužov napríklad hranica 67 rokov.

Cieľom programu Pohnime Európou je zmonitorovať situáciu v jednotlivých členských krajinách ENWHP a následne vyhodnotiť, v akých podmienkach zamestnanci konkrétnych podnikov pracujú. Zo zistených záverov potom komisia vyhodnotí v každej krajine jeden podnik, ktorého zástupcovia sa v roku 2008 stretnú na medzinárodnej konferencii v Ríme. Zistenia pomôžu pri vytváraní spoločnej stratégie a štandardov, ktoré by sa mali zaviesť na pracoviskách. Dodržiavanie týchto štandardov by malo byť kľúčové pri prerozdeľovaní dotácií Európskej únie. "Zdravotná politika v podnikoch na Slovensku, s výnimkou zahraničných spoločností, takmer vôbec neexistuje," povedal pre agentúru SITA riaditeľ ÚNPF SAV a vedúci projektu doktor Fedor Jagla.

Výsledkom nezáujmu zamestnávateľov o pracovné prostredie zamestnancov je zhoršenie ich zdravotného stavu, práceneschopnosť a v závere ekonomická strata. Choroby z povolania stoja európsku spoločnosť každoročne 2,6 až 3,8 percenta hrubého národného produktu (HNP). Štyridsať až päťdesiat percent zamestnancov sa pritom borí s problémami kostro-svalového poškodenia. Spolu ochorenia vedú k strate 600 miliónov pracovných dní v Európe. Aj preto by mali byť podmienky na pracoviskách optimálne, teda také, aby sa čo najviac eliminovali nielen pracovné úrazy, ale aj ochorenia pohybového aparátu, respiračné ochorenia, nadmerné teplo, hluk, alebo vibrácie, ktoré môžu vyvolávať nepríjemné pocity, nervozitu, stres až úzkosť. Nevhodné pracovné podmienky, zlý životný rytmus a hlavne sociálny stres vedú navyše k zvyšovaniu krvného tlaku - hypertenzie. Práve hypertenzia vyvoláva zmeny v kardiovaskulárnom systéme jedinca, vo väčšine prípadov ho sprevádza zväčšenie srdca, alebo zhrubnutie steny cievy. Výsledkom sú vážne, životunebezpečné
ochorenia.

(SITA)