Ocenili hospic, ktorý má duch domova

V krajine v nás sa cítime uznávaní, bezpeční a šťastní a skončiť svoju pozemskú púť s týmto pocitom je pre človeka absolútne najväčší dar.

V civilizovaných štátoch ako USA či Veľká Británia sa spoločnosť stará o dôstojné dožitie seniorov, ktorí nemajú potrebné rodinné zázemie v rodinách, umiestnením v hospicoch. Tieto zariadenia garantujú zmiernenie fyzickej bolesti a uspokojenie biologických, psychických, sociálnych aj duchovných potrieb svojich klientov. Predovšetkým ich však ochránia pred pocitom samoty a opustenia.
Všetky tieto kritériá bezo zvyšku spĺňa aj nedávno otvorený Hospic sv. Alžbety v Ľubici pri Kežmarku, ktorý je po architektonickej stránke dielom Michala Gaja st. a Martina Repického z Ateliéru architektúry, urbanizmu a ekológie ARCH.EKO Banská Bystrica. Autori zaň včera zaslúžene dostali prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča, ktorú udeľuje Spolok architektov Slovenska.
„Tak na víťaznom diele, ako aj na odstatných štrnástich nominovaných prácach vidieť, že Slovensko je nielen geografickou a politickou, ale aj kultúrnou súčasťou Európy,“ povedala predsedníčka medzinárodnej poroty súťaže, švajčiarska architektka Ada Weber. „V našom odbore platí, že najťažšie je navrhnúť kostol a bar, pretože vyžadujú špecifickú atmosféru. Za seba ešte pridávam aj hospic, ktorý musí mať na rozdiel od štandardných nemocníc, svojho ducha. Keď som pri obhliadke nominovaných budov vošla do hospicu v Ľubici, ovanul ma domov.“
Gaj st. aj Repický vyzdvihli podiel investora, Spišskej katolíckej charity, na celkovom duchu hospica.
Možno iba špekulovať, do akej miery ovplyvňuje genia loci Hospica sv. Alžbety skutočnosť, že pracovníci Chemkostavu Michalovce v nedeľu nerobili či mali pri práci zakázané kliať, a kto si nedal pozor, na druhý deň tam už nebol. Tak či onak, ide o výnimočné architektonické dielo a podľa slovenskej rodáčky Ady Weber sa o ňom bude veľa hovoriť aj v západoeurópskych odborných kruhoch.
Benjamín Škreko