Ocenenie Biela Vrana si tento rok odniesli traja laureáti

Laureátov pre tento ročník vybrala porota, ktorá hodnotila nominácie predložené organizátormi. Jej členmi pre tento ročník boli: herečka Emília Vášáryová, kazateľ Daniel Pastirčák, novinár a spisovateľ Milan Martin Šimečka , filozof Egon Gál a zástupcovia minuloročných laureátov ocenenia Biela Vrana 2009 – sudca Juraj Babjak, psychiater Jozef Hašto a lesník/ochranár Marián Jasík.

Ocenenie Biela Vrana je určené pre vzácnych ľudí, ktorí menia spoločnosť k lepšiemu. Prejavujú pritom odvahu, nadštandardný cit pre spravodlivosť, či verejné dobro a vytrvalú vieru v princípy. Prekonávajú prekážky a podstupujú osobné riziko.

"Biele vrany sú jedineční ľudia a sme radi, že si ich môžeme takto verejne uctiť. Dúfame, že budú inšpiráciou pre ďalších. Bez nich by bola naša spoločnosť v mnohých aspektoch chudobnejšia. Ďakujeme tiež všetkým partnerom ocenenia za ich podporu," uviedol pre médiá výkonný riaditeľ Via Iuris Martin Štoffa.

-      Podrobné informácie z tohto, ale aj predchádzajúcich ročníkov nájdete na: www.bielavrana.sk

-      Ocenenie má svoju stránku aj na Facebooku: http://www.facebook.com/Bielavrana.

 

Mesto Bardejov sa v roku 2007 zaviazalo vybudovať na území bývalých kasární obchodno-spoločenské priestory a mestský park, ktorý v Bardejov neexistuje. Poslanci mestského zastupiteľstva v Bardejove však zmenou územného plánu zo začiatku roka 2009 zámer na postavenie parku zrušili a pozemky sa rozhodli predať.

Na túto situáciu verejne zareagoval občan Bardejova Marek Božík, ktorý predáva knihy cez internet. Do miestnych novín Bardejovské novosti napísal k predaju kasární článok, čím v meste rozprúdil o predaji diskusiu. Následne založil fejsbúkovú stránku „Park v Bardejove“, ktorá má dnes viac ako štyri tisíc členov. Prostredníctvom nej informoval o aktuálnom stave v kauze predaja kasární. Zároveň založil občianske združenie „Park v meste“ a neskôr mu zriadil webovú stránku www.parkvmeste.sk.

Keďže primátor a väčšina poslancov odmietla s iniciatívou o vybudovaní parku diskutovať, Marek Božík spolu s ďalšími členmi iniciatívy spustili v októbri 2009 petíciu proti predaju kasární a za vybudovanie mestského parku. Petíciu, ktorú podpísalo takmer 6000 ľudí, následne doručili mestu. Marek Božík bol poverený zastupovaním signatárov petície, mesto však vo februári 2010 vyhodnotilo petíciu ako neopodstatnenú. Okresná prokuratúra Bardejov, na ktorú sa aktivisti obrátili, vyhodnotila v máji 2010 tento postup mesta ako porušenie petičného zákona.

V marci 2010 podal primátor na Mareka Božíka žalobu na ochranu osobnosti a žiada od neho 10 000 EUR ako náhradu za nemajetkovú ujmu. Primátor ako fyzická osoba žaluje Mareka Božíka za výrok diskutéra na fejsbúkovej stránke iniciatívy - ako jej administrátora. Primátor pred podaním žaloby Božíka o zmazanie príspevku z diskusie nepožiadal. Súdny spor stále trvá, Marek Božík tvrdí, že ide o zastrašovanie.

Medzičasom mesto vyhlásilo niekoľko kôl predaja, avšak posledný investor - General Estate Development s.r.o. z Bratislavy od zmluvy odstúpil. Kúpnu zmluvu v plnom znení aktivisti zverejnili na svojej webovej stránke. Osud kasární a mestského parku je teda neistý.

 

V roku 2008 sa zmenili podmienky prijímania študentov na Právnickú fakultu UK. Smerodajnými pre prijatie sa stali výhradne známky zo stredoškolských vysvedčení. V tom istom roku bola na štúdium prijatá skupina študentov so špecifickými spoločnými črtami - všetci už absolvovali jednu vysokú školu a pracovali ako daňoví poradcovia. Napriek tomu, že ich známky nepatrili k najlepším, v odvolacom konaní proti rozhodnutí o neprijatí na štúdium preskočili aj študentov s oveľa vyšším bodovým ziskom. Na jednej strane tak boli odmietnutí študenti tesne pod čiarou, na strane druhej prijatí aj uchádzači z konca zoznamu. Text odvolania bol navyše takmer totožný, opakovala sa dokonca aj rovnaká gramatická chyba.

Podozrivý postup prijímania študentov si všimla referentka Zuzana Melicherčíková. Prihlášky týchto uchádzačov neboli pri nahrávaní do systému roztriedené podľa abecedy medzi jednotlivé pracovníčky, ale spracované v spoločnom balíku. V systéme navyše chýbala informácia o odoslaní rozhodnutia o neprijatí a rovnako neboli zaevidované ani samotné odvolania. Takýto postup bol veľmi nezvyčajný. Nebolo jasné, ako mohli študenti napísať odvolanie, keď oficiálne ani neboli informovaní o neprijatí.

Zuzana Melicherčíkova mala podľa vlastných slov dlhodobé konflikty s vedúcou študijného oddelenia. Na jej prešľapy upozorňovala aj dekana Právnickej fakulty UK Mariána Vrabka, ten ich však neriešil. Keďže predpokladala, že nezáujem o riešenie by pretrvával aj v tomto prípade, rozhodla sa dať výpoveď a podala podnet na prokuratúru. Ten však prokuratúra odložila so zdôvodnením, že prijímacie konanie a rozhodovanie patrí do právomoci verejnej vysokej školy. Dekan Zuzanu Melicherčíkovú obvinil z vynášania interných údajov a tvrdil, že ide o polovičné informácie, ktoré majú vyvolať dojem organizovaného podvodu. Právnická fakulta UK následne podala vo veci trestné oznámenie. Doteraz je v rámci tohto konania preverovaná.

Zuzana Melicherčíková si po podaní výpovede našla nové zamestnanie. Pred nástupom absolvovala niekoľkodňový tréning a dostala kľúče od kancelárie. Tesne pred nástupom zrazu nový zamestnávateľ bez dôvodov prijatie zrušil. Podľa referencií študentov na internetovom fóre patrila Zuzana Melicherčíková dlhodobo k najústretovejším a najoceňovanejším referentkám.

 

 

 

V júni 2009 poukázal Ján Mičovský ako prvý vysoko postavený zamestnanec podniku Lesy SR otvoreným listom adresovaným generálnemu riaditeľovi podniku na neefektívne nakladanie s majetkom „Lesov“, na korupciu a na podozrivé zasahovanie do riadenia hraničiaceho s politickým klientelizmom. Riskoval pritom svoju kariéru a osobné blaho.

Spolu s ďalšími kolegami z odboru komunikácie, ktorí sa po zverejnení listu k iniciatíve pripojili, kauzu medializovali. Taktiež podali na prokuratúru trestné oznámenie a pripravili verejnú petíciu Ľudia pre lesy. Okrem iných petíciu podporili aj osobnosti ako Tomáš Janovic, Ľubomír Feldek či Fero Guldan. Iniciátori petície osobne protestovali pred Úradom vlády.

Na základe príkazu bývalého premiéra Fica bol v júli 2009 generálny riaditeľ Lesov SR odvolaný a neskôr došlo aj k pádu ministra pôdohospodárstva Becíka. Nové vedenie však odbor komunikácie zrušilo a presunulo jeho zamestnancov vrátane Jána Mičovského do múzea vo Zvolene. Ján Mičovský bol po nástupe na nové pôsobisko spolu so svojimi kolegami šikanovaný. V januári 2010 sa rozhodol podať otvorenú výpoveď.

O svojej skúsenosti napísal knihu „Nežná zelená“, ktorú vydala Nadácia otvorenej spoločnosti. Kniha bola pokrstená v júni 2010.

Podľa dostupných zdrojov ide o veľmi čestného a úprimného človeka. Po parlamentných voľbách bol mu štátny podnik Lesy SR ponúkol zamestnanie. Túto ponuku neprijal.