Obyvatelia Diviakov nad Nitricou majú svoju vlastnú náturu

Diviaky nad Nitricou 15. septembra (TASR)- Päticu cintorínov, z ktorých každý má i svoj vlastný dom smútku, trojicu domov kultúry či kostol s dvoma vežami môžu nájsť návštevníci v Diviakoch nad Nitricou. V hornonitrianskej obci v okrese Prievidza sa kedysi ťažilo zlato, ešte v 20. rokoch 20. storočia tam tiež stála šibenica a kedysi dávno i dnes už zaniknutý hrad.


Najstaršie dejiny obce sa prelínajú s tými cirkevnými, keďže má však viacero častí, i roky prvých písomných zmienok sa líšia. "Ja som vlastne starosta piatich obcí, ktoré sa zlúčili v roku 1976. Máme päť menších obcí, ale hlavná je Diviaky, ktorá má najväčší počet obyvateľov. Ďalšie štyri sú Ješkova Ves, Banky, Mačov a Somorova Ves. Každá obec má svoj dom smútku, cintorín, každá má svoju náturu, svoje špecifiká. Tu je päť obcí, päť názorov," načrtol starosta Vladimír Pružinec.

Obyvatelia častí Diviak nad Nitricou sú podľa neho hrdí na to, z akej časti pochádzajú, nepovedia, že sú z Diviak nad Nitricou, ale Ješkovej Vsi či Baniek. "Nestihli sa s tým zžiť ani ďalšie generácie. Máme tu základnú školu, kde máme 200 detí, tie už odmalička používajú, že sú Baňania, Somorovania," priblížil.

Päť obcí, ako podotkol starosta, je i päťkrát viac roboty, a to pri zimnej údržbe či pri kosení. "Ráno, keď začneme so zimnou údržbou, večer môžeme začať znova. A keď začneme v apríli kosiť, skončíme v septembri," podotkol.

Písomné zmienky o obciach pochádzajú z 13. či 14. storočia, ich história je však staršia, a to pre nájdené pozostatky z lužickej kultúry. "Bol som ešte mladý, keď sa tu kopalo, bolo to na dolnom konci Diviakov a zavreli to asi na dva roky," spomenul Pružinec.

Obec sa podľa neho spája i s jedným významným rodom. "Je to rod Diviackovcov, ktorí prišli od Martina. Tu sa usídlili, aj väčšina dediny sa píše po nich - Divékyovci. Na Mačove sú Blahovci, v Ješkovej Vsi sú zase Motúzovci, veľa tu máme Vajdovcov," doplnil.



Diviaky nad Nitricou sa môžu podľa starostu pochváliť kostolom s dvoma vežami, na Slovensku sú asi dva, pričom prvý je niekde pri Nitre. "Tiež tu pôsobí Folklórny súbor Bukovec, ktorý sa stará o múzeum v asi storočnej budove. Je zariadené tak, ako sa kedysi bývalo pre sto rokmi. Periny, postele, tkané koberce, ktoré povyťahovali ľudia z povál. Máme tu i stolnotenistov a hoci hráme v najnižšej triede, máme dva futbalové kluby. Jednoducho, Ješkovci a Baňanci si chceli zahrať zvlášť. Je medzi nimi i rivalita, vždy, keď spolu hrajú, je to derby. Športu sa tu určite venujeme, máme telocvičňu, dve umelé ihriská, dve veľké futbalové ihriská," dodal.

Ješkova Ves bola v minulosti vychýrená zábavami, samotná obec je zase preslávená diviackou slivovicou, ktorú pália v tamojšej pálenici. Slivky však vozia z iných miest.
 

Obec sa rozrastá o nové rodinné domy

Do Diviak nad Nitricou sa sťahujú nové rodiny, umožnila im to nová individuálna výstavba. Časť obce v okrese Prievidza však budúci rok čaká i výstavba kanalizácie, jej absencia je podľa miestnej samosprávy jeden z najpálčivejších problémov.

"Kanalizácia sa má začať robiť budúci rok vo februári, marci. Najväčším paradoxom však je, že z piatich obcí kanalizáciu spravia len v troch. Od tabule po ďalšiu tabuľu je to viac ako 500 metrov. Spravia Somorovu Ves, Mačov a Diviaky, Ješkovu Ves a Banky nie, lebo sú 500 metrov od Mačova," načrtol starosta Vladimír Pružinec.

Absencia odkanalizovania Diviak nad Nitricou je podľa neho veľkým problémom. "Každý tu má porobené trativody, najhoršie je, že všetko sa to zlieva do Diviackej Novej Vsi a cítiť to," podotkol s tým, že o kanalizáciu tam bojujú už šesť rokov, preto odpočítavajú dni do jej výstavby.
 

"Dokončili sme individuálnu bytovú výstavbu, ťahalo sa to až 30 rokov. Je tam 25 rodinných domov. Predalo sa celkom 22 pozemkov ľuďom z cudzích dedín, zvýši sa i počet detí. Prilákala ich sem dobrá cena a dobrá lokalita, je to pod horou, vidno celú dedinu, je tam blízko kostol, obchod, škôlka," priblížil ďalej Pružinec. Pozemky tam podľa neho predával biskupský úrad, obec tam zase zabezpečila vybudovanie inžinierskych sietí, osvetlenia a pripravuje asfaltovanie cesty a vybudovanie chodníkov.

Rekonštrukcie by sa mala dočkať i hasičská zbrojnica. Vedľa nej by mohlo v budúcnosti fungovať i krízové centrum, ktoré by obyvatelia využívali v prípade záplav, ale i iných katastrof. Obecná samospráva chce budúci rok zrekonštruovať aj kultúrny stánok v Diviakoch, a to pravdepodobne z úveru.

"Máme škôlku, kde je 30 detí, tam sme vybudovali parkovisko pre sedem áut, keďže sídli na úzkej ulici. Urobili sme nové autobusové zastávky, zväčšili parkovisko pri obchode potravín, obnovili obecný úrad, ihrisko, šatne, v Ješkovej Vsi sme zlikvidovali staré budovy, osvetlili sme všetky cintoríny, kde sme tiež na troch urobili chodníky," vymenoval starosta s tým, že obec zabezpečila i rekonštrukciu kultúrneho domu na Mačove a toaliet v kultúrnom stánku v Ješkovej Vsi.
 

Mačov je ukážkou výletu do minulosti

Do minulosti, keď sa ešte ručne kosilo či mútilo maslo, sa prenesú návštevníci pri vstupe do Mačova, ktorý je časťou Diviak nad Nitricou v okrese Prievidza. Občianske združenie Hipo Mačov sa tam už niekoľko rokov snaží prostredníctvom skanzenu ľudovej kultúry priblížiť, ako sa žilo v týchto časoch.

"V roku 2001 sme založili občianske združenie Hipo Mačov, ktorého poslaním bolo podieľať sa na zachovávaní kultúrneho dedičstva. Už vtedy som sa snažil niektoré staré veci, ktoré boli tu v dedine alebo mi ich doniesli, uchovávať. Boli to hlavne vozy, koče a náradie, ktoré sa kedysi používalo na obrábanie pôdy," spomenul Anton Blaho starší.

Postupne združenie podľa neho kúpilo kone a začalo s nimi robiť podujatia ako furmanské súťaže či Hubertova jazda, neskôr pokračovalo s gazdovskými dvormi. "Mali sme spracovaný projekt na deväť zastavení, ktorý sme využívali. Boli to zastavenia v jednotlivých dvoroch s domami ľudového bývania. Na gazdovské dvory sme pozvali remeselníkov, aby ľudia videli, ako sa kedysi kovalo, vyrábali fujary," priblížil.
 

Z deviatich zastavení je dnes osem, jedno z nich totiž muselo občianske združenie zbúrať. "Máme tu kaplnku, dom ľudového bývania, pajtu, tradičnú pekáreň na drevo, ktorá ešte funguje, keď máme akcie. Máme tu tiež kováčsku dielňu, kde je všetko náradie, ktoré kováč potreboval na opravu voza, podkovanie koňa a podobne," načrtol Blaho.



Pri jednom zo zastavení v Mačove môžu návštevníci nájsť i sochu smoliara, ktorá pripomína, že sa tam kedysi pálila smola z borového dreva a používala sa na mazanie kolies vozov či ozubených kolies rezačiek. "Takisto sa v celej našej obci, hlavne v Somorovej Vsi a Mačove, chytali čvíčaly. Čvíčala je v podstate drozd čvíkotavý, ktorý sa chytal na lep z bobúľ jalovca, z imela. Tento sa uvaril, človek si vyhliadol strom, na ktorý tieto vtáky sadali a lep sa povešal na strom. Ešte sa urobila klietka, do nej sa dal vábnik. Človek si spravil neďaleko toho búdu, vábnik si uviazal na nohu, keď videl, že nalietavajú čvíčaly, potiahol za nohu a privábil ich," priblížil Blaho. V Somorovej Vsi zase ľudia chytali čvíčaly väčšinou do sídiel z konského vlasu. Čvíčaly pritom nechytali len tak z dlhej chvíle, ale aby ich aj jedli.

V Mačove môžu návštevníci dnes nájsť múzeum gazdovských dvorov a po novom i múzeum motorizmu, vo Valaskej Belej zase združenie prevádzkuje múzeum plátna, tkáčstva a výšivky. "Rozširovať sa už nebudeme, chceme skvalitniť to, čo máme. V múzeu motorizmu máme rôzne stroje, autá, stabiláky, koče, tieto treba dať do poriadku, aby boli funkčné. Naším cieľom je nielen ukazovať tieto stroje, ale aj to, aby k niečomu slúžili," dodal Blaho.
 

Život v minulosti i tradície približuje nová publikácia

Život v Diviakoch nad Nitricou (okres Prievidza) z 20. a 30. rokov minulého storočia a tamojšie tradície približuje nová publikácia, ktorá vznikla vďaka projektu Takto sa u nás žilo, takto sa u nás žije. Na jej tvorbe sa podieľali hneď tri generácie ľudí žijúcich v obci.

"Z praxe s detským folklórnym súborom viem, že aj súčasné deti tradície veľmi bavia. A práve pri zaznamenávaní tradícií obce Diviaky nad Nitricou sa v tomto roku tešíme zo spolupráce až troch generácií. Mojím zámerom bolo získať autentický materiál pre potreby detského folklórneho súboru Studnička, ktorý vediem viac ako dve desaťročia," povedala Alena Hanusová, učiteľka tamojšej základnej školy s materskou školou a spracovateľka publikácie.
 

"Najstaršiu generáciu zastupujú seniori z každej časti našej obce. Spolu s pani riaditeľkou Gabrielou Paulďurovou sme seniorov navštívili. Boli takí milí, že nás vo svojich rodinách prijali a zaspomínali na svoje detstvo a mladosť. Pýtali sme sa ich na hry, obľúbené jedlá, nárečové slová a zaujímavosť rodiny alebo zo života dediny. Boli to krásne stretnutia. Spomienky seniorov sme zaznamenávali so zatajeným dychom," priblížila ďalej pedagogička. Stredná generácia dobrovoľníkov sa podľa nej okrem zbierania spomienok podieľala aj na vyšívaní výšivky na rukávce, došití hornej časti ženského kroja a zozbieraní tradičných receptov. "Najmladšou generáciou sú práve deti zo Studničky, ktorým som z autentických materiálov spracovala program pod názvom Konečne zo školy!. Téma a názov programu má tiež pôvod v tradícii. Diviacka škola bola totiž špecifická tým, že sa v nej aj pred 90 rokmi stretávali deti nielen z Diviak, ale aj z okolitých osád, aj z vedľajšej Diviackej Novej Vsi. Je zaujímavé a krásne, že táto tradícia v diviackej škole funguje dodnes," objasnila Hanusová.

Spolu s deťmi nový program aj nacvičili. Studnička program hrdo a už aj v došitých "nových" dievčenských krojoch prezentovala na Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach, Letných slávnostiach rudnianskej a belianskej doliny a aj doma na dožinkoch. "Deti zo Studničky majú z týchto vystúpení právom veľkú radosť," dodala vedúca malých folkloristov.

Trištvrteročná spolupráca dobrovoľníkov troch generácií by sa však nepodarila bez pomoci jednej nadácie, ktorá prispela k vydaniu publikácie s podtitulom Knižočka spomienok na hry, jedlá a nárečové slová v Bankách, Diviakoch nad Nitricou, Ješkovej Vsi, Mačove a Somorovej Vsi. Uviesť do života ju v Diviakoch nad Nitricou plánujú budúci mesiac.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR