|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. októbra 2017
Obyčajní neuspeli: Zasadnutia výborov parlamentu nebudú monitorované
Pohľad na budovu Národnej rady SR v Bratislave.
Zdieľať
Pohľad na budovu Národnej rady SR v Bratislave. Foto: TASR - Pavol Funtál
Bratislava 19. októbra (TASR) - Zabezpečiť väčšiu transparentnosť rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a jej orgánov – výborov NR SR a umožniť ich skutočnú kontrolu nielen zo strany médií, ale odbornej či laickej verejnosti. To bolo základným cieľom návrhu novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR z dielne poslancov OĽaNO, ktorý dnes nepodporilo plénum NR SR.Obyčajní argumentovali tým, že výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány zákonodarného zboru. Výbory tiež podľa nich požívajú rovnakú vážnosť ako plénum. "V praxi sa stáva, že na výboroch dokonca odznie dôležitejšia, hlbšia, zaujímavejšia diskusia ako v samotnom pléne. Problémom je však to, že ich zasadnutia nie sú zaznamenávané, či už obrazovo alebo zvukovo. Nehlasuje sa prostredníctvom technických zariadení, ktoré by mali byť v dnešnej dobe už štandardným vybavením, a najmä sa nezaznamenáva, 'kto-ako' hlasuje," upozorňovali autori návrhu.
Z hľadiska ochrany verejného záujmu je preto podľa OĽaNO potrebné, aby informácie, ktoré zaznejú na verejnom rokovaní výborov, boli zaznamenané, dohľadateľné, overiteľné a verejnosti prístupné. Obyčajní preto navrhovali, aby sa z rokovaní výborov vyhotovoval obrazovo-zvukový záznam, ktorý sa uchová desať rokov. Ich novela tiež určovala, aby sa vo výbore hlasovalo najmä prostredníctvom technických zariadení, pričom výsledky tohto hlasovania by sa stali súčasťou zápisnice zo schôdze výboru. Tá sa mala povinne zverejňovať na základe zákona o slobode informácií.
Ďalším krokom k väčšej transparentnosti rokovania parlamentu malo byť podľa návrhu zavedenie elektronickej dochádzky poslancov. Podstatou tohto bodu bolo nahradenie doterajšieho spôsobu zisťovania účasti poslanca na rokovaní jej orgánov prostredníctvom podpisovania sa do knihy novým spôsobom, a to využitím moderných informačno-komunikačných prostriedkov. Každý poslanec mal po zložení sľubu dostať čipovú identifikačnú hlasovaciu kartu, prostredníctvom ktorej možno jednoducho, efektívne a zároveň nesporne zistiť, či sa zúčastňuje na rokovaní schôdze alebo jej orgánov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR