Obuvnícka firma Baťa z českého Zlína sa dokázala presadiť vo svete

Zlín/Bratislava 21. septembra (TASR) – Obuvnícku živnosť, ktorá sa rozvinula do celosvetového obuvníckeho impéria, si založili traja súrodenci Baťovci (Antonín, Tomáš a Anna) v českom Zlíne pred 120 rokmi 21. septembra 1894. Remeslu sa príslušníci rodiny v Zlíne venovali podľa historických zdrojov od 16. storočia.


Priezvisko Baťa sa v priebehu rokov stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny, poctivého podnikateľského ducha s etickým rozmerom a so službou verejnosti. Zároveň aj synonymom pre tzv. baťovské ceny, premyslene nastavené tak, aby sa pri kúpe vyvolal dojem výhodnej úspory. Je to jedna z mála firiem z bývalého Československa, ktorá sa dokázala presadiť vo svete. Dnes firma Baťa pôsobí asi v 50 krajinách na piatich kontinentoch sveta a má zhruba 40.000 zamestnancov.

Pomohli im peniaze od matky

Traja súrodenci Baťovci použili na založenie firmy peniaze zdedené po matke. Prvým oficiálnym šéfom firmy sa stal najstarší Antonín. Už o rok neskôr sa však vedenia firmy ujal brat Tomáš. Rok 1897 priniesol prvú novinku, obuvnícky stroj z Nemecka a topánky "baťovky". Pre nápady, ako rozvíjať sľubnú výrobu, absolvoval Tomáš Baťa niekoľko pracovných pobytov v USA (1904, 1911, 1913, 1914). V roku 1905 zaviedol v továrni pásovú výrobu, dvojzmennú prevádzku a otvoril predajné oddelenie.

Po Antonínovej predčasnej smrti v roku 1908 (mal len 34 rokov) sa stal Tomáš Baťa st. aj oficiálne šéfom firmy. Zmenil organizáciu práce a už v roku 1909 firma Baťa vyrábala 3400 párov topánok denne. Nástrahy, ktoré firme prinieslo niekoľko kríz (napríklad v roku 1918 - to bolo nezaplatenie za štátne dodávky, 1929 - krach na americkej burze), Baťa prekonával svojou húževnatosťou, pracovitosťou a tvrdohlavosťou. Rozvíjala sa nielen firma, ale aj mesto Zlín, v ktorom sa Tomáš Baťa stal v roku 1923 starostom.

Základy úspechu firmy

Základom úspechu firmy bola organizácia práce, zainteresovanie robotníkov na zisku, vzdelávanie a zaistený kariérny postup pre dobrých pracovníkov. Baťa staval pre svojich zamestnancov domy, nemocnice, zdravotné a kultúrne strediská a siete predajní, v ktorých nakupovali za nízke ceny. Zo Zlína vybudoval moderné mesto s architektúrou, o ktorú sa zaujímal aj známy francúzsky architekt Le Corbusier. Firma expandovala aj na Slovensko, svoje továrne mala v mestách Svit a Baťovany (dnes Partizánske).

Osudným sa stal Tomášovi Baťovi let na obchodné rokovanie, ktorý sa 12. júla 1932 skončil jeho smrťou. Pochovali ho na romantickom Lesnom cintoríne v Zlíne (len ako druhého nebohého), ktorý on sám krátko predtým založil. Po jeho smrti prebral firmu brat Jan Antonín. Ten ju previedol niekoľkými krízami, zveľadil zavedením gumenej výroby, rozvinul na koncern, ale v roku 1945 ju nedokázal ochrániť pred znárodnením a vymazaním mena Baťa z československej histórie.

Firma Baťa sa vrátila do Čiech a na Slovensko až po Nežnej revolúcii v roku 1989.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR