Obrodenecký básnik Ján Kollár sa venoval pešťbudínskym Slovákom

Mošovce/Bratislava 29. júla (TASR) - Evanjelický kňaz, národný buditeľ, slavista, obrodenecký básnik, filozof, filológ a etnograf Ján Kollár bol ideológom slovanskej vzájomnosti. V nedeľu 29. júla uplynie 225 rokov od jeho narodenia.


Jeho básnická tvorba predstavuje zásadný prelom vo vývine českej a slovenskej poézie prekonávaním klasicistických tendencií a novým vzťahom k citovému životu jednotlivca a spoločenskej problematike.

Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach na Slovensku. Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812-1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817-1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v nemeckom meste Jena. Od roku 1819 pôsobil v Pešti (dnes Budapešť - Maďarsko), kde bol evanjelickým farárom. Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho či Lajosa Kossutha, vtedy ešte Slovákov.

V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (spoznal ju v roku 1817). Jeho osobné kontakty s Ľudovítom Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848-1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako "dôverník vlády pre otázky Slovenska", podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov.

Zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi ním a Ľudovítom Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim. Pri písaní používal pseudonym Čechobratr Protištúrsky.

Prvým literárnym dielom mladého poeta bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), vydaná v rokoch 1811-1812. Do slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým básnickou skladbou Slávy dcéra. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1824 a malo 150 sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615 sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832. Svoju lásku k ľudovej piesni prezentoval Ján Kollár v dvojdielnej zbierke Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách (Národné piesne slovenského ľudu v Uhrách). Dielo vyšlo v roku 1823 a 1827.

Podstatnú časť diela Jána Kollára tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje, akými sú Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské (1823), Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie (1828), úvaha O literarnéj vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slavskými (1836) a zborník Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).

V mladosti sa Ján Kollár venoval aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka, aneb, Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách, o rok neskôr Šlabikář pro dítky.

Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR