OBRAZOM: Takto vyzerali fašistami vypálené obce. Aké sú dnes?

Slovensko si v auguste tohto roka pripomína 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), ktoré je jedným z míľnikov našej novodobej histórie. Ozbrojený odpor slovenskej povstaleckej armády a partizánskych skupín bol jasným odkazom, že obyvateľstvo stojí na strane spojencov.

Mnohé mestá a obce na Slovensku boli zničené fašistami. TASR v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici prináša historické fotografie vypálených obcí, ktoré dopĺňajú aktuálne fotografie.

BAČKOV

Od septembra do novembra 1944 v Bačkove slúžili fašistom objekty miestneho kaštieľa ako internačný tábor, odkiaľ posielali väzňov na opevňovacie práce v Dargovskom priesmyku. V tábore sústredili viac než 300 zajatcov, medzi ktorými boli aj účastníci Slovenského národného povstania.
 

Fašistami zničená obec Bačkov, okres Trebišov.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke pamätník pri kultúrnom dome venovaný občanom padlým v 2. svetovej vojne a pripomínajúci vypálenie obce.

Foto: TASR/Marián Holubčík

 

BRUSNICA

 

Obyvatelia obce Brusnica, okres Stropkov, pred vypáleným hospodárskym objektom.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

BYSTRÁ

Jednou z najmenej zdokumentovaných obcí, ktoré boli vypálené nacistami ku koncu druhej svetovej vojny, je dedina Bystrá v okrese Brezno.

„Neviem o tom, že by tu Nemci počas vojny niečo vypálili. Sám už patrím medzi starších obyvateľov našej obce, narodil som sa tu, ale neviem o niečom takom. Nepoznám ani žiadneho iného pamätníka, ktorý by bol vypálenie spomínal,“ uviedol pre TASR starosta Bystrej Marian Alberty s tým, že v minulosti síce Bystrú požiare dvakrát zničili, nešlo však o obdobie druhej svetovej vojny.

O vypálení Bystrej mlčia aj archívne pramene. „V našom archíve, bohužiaľ, nemáme žiadne písomné dokumenty o tejto udalosti. Mám ho prejdený a keby sme niečo o vypálení Bystrej mali, za tie roky by som sa k tomu už bola dostala,“ povedala pre TASR historička z Múzea SNP Viera Kováčová, ktorá sa vypálenými obcami dlhodobo zaoberá.

Dodala, že o vypálení tejto dediny tak svedčí len niekoľko zachovaných dobových fotografií, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea SNP.
 

Bystrá v okrese Brezno. Na snímke centrum obce. Bystrá, 5. júla 2019.

Foto: TASR Dušan Hein

 

HRIADKY

Prvého decembra 1944 na územie obce Hriadky dorazila frontová línia a miestni zažili „obrovské peklo“. Túto udalosť z čias druhej svetovej vojny pripomína aj pamätná tabuľa pred obecným úradom.
 

Pohľad na domy v obci Hriadky, okres Trebišov, ktoré zničila nemecká armáda.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke pamätná tabuľa pred budovou obecného úradu 28. júna 2019 v obci Hriadky v okrese Trebišov, ktorá pripomína oslobodenie obce sovietskou armádou počas 2. svetovej vojny z 1. decembra 1944, aj padlých vojakov.

Foto: TASR/Roman Hanc

 

KALIŠTE

K veľkej tragédii v Kališti došlo 18. marca 1945, keď v skorých ranných hodinách 300 nemeckých vojakov obkľúčilo južný a východný okraj osady a ostreľovalo hlavnú cestu, ktorá bola ako jediná pre vysoký sneh schodná. Šesť ľudí zastrelili priamo na mieste, deviatich upálili zaživa v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať. Skupina 15 dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v neďalekej Moštenici. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení sa už život do tejto obce nevrátil.
 

Vypálená budova základnej školy v obci Kalište, okres Banská Bystrica.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke pamätník vypálenia obce Kalište 7. augusta 2019.

Foto: TASR Dušan Hein

 

KĽAK

Protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschutzu vtrhli 21. januára 1945 do obce Nový Kľak, kde postrieľali 84 obyvateľov. Domy aj s obeťami podpálili. Následne v Starom Kľaku obyvateľov vyhnali z domov a dedinu podpálili. V obci Kľak zhorelo celkom 132 domov.
 

Zničená a vypálená budova miestnej fary v obci Kľak, okres Žarnovica.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke centrum obce, ktorá bola počas SNP úplne vypálená. V Kľaku 5. augusta 2019.

Foto: TASR Ján Krošlák

 

KŠINNÁ

Obyvatelia obce Kšiná pomáhali členom partizánskeho zväzku Jan Žižka. Po prepade obce 1. novembra viacerými nemeckými jednotkami zastrelili desať partizánov. Z obce odviezli asi 100 mužov do Bánoviec nad Bebravou, kde ich vypočúvali a väznili. Spolu ich bolo okolo 300 v katolíckom dome.

Príslušníci jednotiek Sonderkommanda ZbV 15 za pomoci udavača našli a zatkli účastníkov odboja. Piatich občanov Kšinnej popravili na Cibislávke a neušetrili ani udavača. Následne obec 22. novembra 1944 vypálili.

Na snímke kostol a pamätník obetiam 2. svetovej vojny v obci Kšinná. V Kšinnej 27. augusta 2019.

Foto: TASR Radovan Stoklasa

 

MIEZGOVCE

V partizánskom zväzku Jan Žižka, ktorý operoval v okolí obce Miezgovce, pôsobilo 52 jej obyvateľov. Ako odplatu za pomoc odboju vtrhli fašistické jednotky 29. októbra do dediny a podpálili ju. Úplne zhorelo 37 domov, 17 bolo značne poškodených, zničili školu a 12 hospodárskych budov.

Následne 36 mužov odviedli do Nitry, kde ich vypočúvali a mučili. Františka Aujesku, obyvateľa obce 3. februára 1945 zavraždili v Látkovciach. Tragédii však nebolo koniec, 15. februára 1945 sa do Miezgoviec vrátili a obec obsadili. Pätnásť ľudí odviedli do Bánoviec nad Bebravou a z nich desať do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili.
 

Vypálená budova v obci Miezgovce, okres Bánovce nad Bebravou.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Pohľad na obec Miezgovce.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

 

OMASTINÁ

Nemecké komando sústredilo svoju činnosť na likvidáciu partizánskeho hnutia v Strážovských vrchoch, kde nachádzal podporu civilného obyvateľstva partizánsky zväzok Ján Žižka. Štábu tohto zväzku sídlil istý čas v obci Omastiná. Tu sa nachádzala aj dielňa, ktorá pre partizánov vyrábala súčasti odevov a rôzne doplnky.

Sonderkommando ZbV 15 za asistencie iných jednotiek 11. novembra 1944 obec obsadilo. Fašisti ju vyrabovali a podpálili, pričom zhorelo sedem domov a sedem hospodárskych stavísk. Zatkli starostu obce Ondreja Kurica a ďalších 12 občanov, ktorých za pomoc partizánom zastrelili na Cibislávke. Okrem toho fašisti uväznili 70 obyvateľov vo väznici v Ilave a v Bánovciach nad Bebravou.
 

Zničené domy v obci Omastiná, okres Bánovce nad Bebravou, počas 2.svetovej vojny.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Pohľad na centrum obce Omastiná.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

 

OSTRÝ GRÚŇ

Obyvatelia obce Ostrý Grúň aktívne pomáhali partizánskym jednotkám Jan Žižka a Vorošilov, ktoré prepadávali nemecké jednotky v pohorí Vtáčnik. Dňa 21. januára 1945 príslušníci Edelweissu a Heimatschutzu Ostrý Grúň obkľúčili, obyvateľov vyhnali z domov a 62 ľudí zavraždili.
 

Fašistami vypálená obec Ostrý Grúň v okrese Žarnovica počas 2.svetovej vojny.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke pomník umučených občanov v Ostrom Grúni v okrese Žarnovica 7. augusta 2019.

Foto: TASR Ján Krošlák

 

PLAVEČ

Druhá svetová vojna bola najväčšou pohromou v dejinách aj pre obec Plaveč na severnom Spiši.

V januári v roku 1945 udreli 24-stupňové mrazy a snehu napadlo po kolená, keď sa v tamojšom chotári stretli sovietski a nemeckí vojaci.

Fašisti odetí do bielych uniforiem prišli do Plavča 18. januára 1945, keď už bola červená armáda blízko v Prešove. Nemci, ktorí ustupovali, vyhadzovali do vzduchu mosty, železničné koľajnice. Ľudia z Plavča neľahko odchádzali zo svojich domovov, na chrbtoch a na saniach niesli to najdôležitejšie, niektorí mali so sebou aj kravy. Skupina mužov, ktorým hrozilo, že ich Nemci vezmú so sebou, sa ukrývala v lese, iní obyvatelia strávili prvú noc v usadlostiach v časti Pastovník pod hradom.
 

Zničená budova obecného úradu, poštového úradu a lesnej správy v obci Plaveč, okres Stará Ľubovňa.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke pomník k oslobodeniu obce v parku neďaleko kostola v starej časti obce Plaveč, v okrese Stará Ľubovňa. Plaveč 28. júna 2019.

Foto: TASR Milan Kapusta

 

POHRONSKÝ BUKOVEC

Obyvatelia obce Pohronský Bukovec aktívne spolupracovali s partizánmi i s povstaleckými vojakmi. Zásobovali ich potravinami, šatstvom a poskytovali informácie o pohybe okupantov. Dňa 3. novembra 1944 v dome Jozefíny Rybárovej boli zajatí generáli Ján Golian a Rudolf Viest s niektorými príslušníkmi Vysokoškolského strážneho oddielu.

Trestné oddiely vtrhli do obce 19. decembra 1944 a vypálili štyri domy. Vrátili sa o dva dni a obec znovu podpálili. Obeťou fašistického vyčíňania sa stala Anna Rybárová. Druhýkrát rabovali 21. februára 1945, keď bolo zranených viacero občanov. Počas represálií v obci zhorelo 39 domov.
 

Fašistami zničená obec Pohronský Bukovec, okres Banská Bystrica, počas 2.svetovej vojny.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke centrum obce Pohronský Bukovec 21. augusta 2019.

Foto: TASR Dušan Hein

 

PRIEKOPA

Represívne opatrenia fašistickej okupačnej armády postihli za aktívnu pomoc povstaleckým ozbrojeným silám aj obec Priekopa (dnes súčasť Martina). Dielo skazy, ktoré fašisti začali už počas bojov o Priekopu, zavŕšili 5. a 6. septembra 1944 vypálením dolného konca obce. O tri dni neskôr vypálili ďalšiu časť obce za potokom, zvanú Jordán.

Do 20. septembra ľahlo popolom 77 domov a 117 hospodárskych stavenísk, pričom zhoreli polia plné jesennej úrody. V chotári obce, na Rúbaní, zavraždili 11 ranených povstalcov. Pod Jedľovinami popravili ďalších 21 zajatých povstaleckých vojakov a partizánov. Do koncentračných táborov deportovali 43 osôb.
 

Pohľad na fašistami vypálenú obec Priekopa (dnes časť Martina).

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke mestská časť mesta Martin Priekopa. Pôvodne samostatná obec bola zlúčená s mestom Martin. V Priekope dňa 22. júna 2019.

Foto: TASR - Erika Ďurčová

 

SKÝCOV

Fašistické represálie neobišli ani obec Skýcov, v okolí ktorej v pohorí Tribeč operovali viaceré partizánske oddiely. Do povstania proti okupantom sa aktívne zapojili aj obyvatelia tejto obce a vytvorili partizánsku jednotku Skýcov. V Nitrianskej partizánskej brigáde bojovalo deväť obyvateľov obce.

Nemecké jednotky aj s ťažkou technikou začali útok na dedinu, na aktívny odpor však nenarazili. Po obsadení územia 16. marca 1945 prikázali všetkým mužom zhromaždiť sa pri kostole. Nakoniec so zbraňami v rukách povyháňali ľudí z domov a dedinu podpálili. Zhorelo 266 domov a 13 mužov odvliekli do koncentračných táborov. Zostal iba kostol, fara, škola a niekoľko domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci.
 

Fašistami vypálená a zničená dedina Skýcov, okres Zlaté Moravce.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Obec Skýcov v Zlatomoravskom okrese je dedinou, ktorá naozaj povstala z popola. Z hrdosťou tak o svojej obci svojho času hovorili pamätníci tragických udalosti, pri ktorých tu nemecké vojská 15. marca 1945 vypálili takmer všetky domy. Bola to pomsta za to, že Skýcovčania po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) aktívne pomáhali partizánom. Na snímke obec Skýcov v okrese Zlaté Moravce.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

 

TELGÁRT

Do protifašistického hnutia sa v obci Telgárt zapojilo 152 miestnych obyvateľov. Fašistické jednotky obsadili dedinu 3. septembra 1944. O dva dni neskôr povstalecké jednotky vytlačili príslušníkov úderného pluku 1. nemeckej tankovej brigády z dediny. Počas ústupových bojov fašisti obec vyrabovali a vypálili. Zavraždili 21 obyvateľov vrátane žien a detí, 14 povstaleckých vojakov popravili drastickým spôsobom. V dedine zhorelo 260 domov s hospodárskymi budovami.
 

Fašisti počas 2.svetovej vojny zničili a vypálili obce Telgárt, okres Brezno.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke pamätná tabuľa na budove obecného úradu v Telgárte 6. augusta 2019.

Foto: TASR Dušan Hein

 

TOKAJÍK

Do histórie obce Tokajík v Stropkovskom okrese sa 19. november 1944 zapísal čiernym písmom. V ten deň ju obkľúčilo približne 200 nemeckých vojakov. Podľa starostky Jany Medvecovej za obcou pripravili o život 32 miestnych mužov. Následne bola celá obec vypálená.
 

Pohľad na obec Tokajík, okres Stropkov, z prechodného ubytovania obyvateľstva v roku 1944.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke obec Tokajík v okrese Stropkov s gréckokatolíckym kostolom, ktorý nebol vypálený nemeckými vojskami počas tokajíckej tragédie 19. a 20. novembra 1944. Všetky domy v obci po zastrelení 32 mužov za obcou vypálili až na jeden na okraji obce a kostol. Tokajík 19. augusta 2019.

Foto: TASR - Milan Kapusta

 

TRSTENÁ

Od 31. augusta 1944 využívali partizáni bezplatne pohonné hmoty z rafinérie v Trstenej. V počte 12 mužov ju obsadili a všetky pohonné hmoty zabavili pre účely povstania. Nemecké jednotky však dostali príkaz odviezť všetok benzín, ktorý tu bol uskladnený. Išlo o niekoľko stotisíc litrov paliva a vozili ho smerom cez Suchú Horu. Pred ústupom od rafinérie slovenskí vojaci pootvárali kohútiky na nádržiach a benzín voľne vytiekol do potoka Zábiedovčík, odtiaľ Oravicou do rieky Oravy. Došlo teda k ekologickej pohrome.
 

Fašistami vypálená a zničená obec Trstená na Orave, okres Tvrdošín.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Na snímke Trstená 5. augusta 2019.

Foto: TASR - Erika Ďurčová

 

VINNÉ

Obyvatelia Vinného sa do protifašistického odboja zapájali už dávno pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Na čele ilegálneho hnutia stál Pavol Boroš, ktorý roku 1942 zorganizoval bojovú Jánošíkovskú družinu, prvú na Slovensku. Dňa 28. októbra 1944 partizánske oddiely obsadili všetky obce v pohorí Vihorlat, medzi nimi aj Vinné, a vyhlásili ich za oslobodené.

O dva dni nato však nacisti zaútočili na dedinu. Pod tlakom presily partizáni ustúpili do lesa. Fašisti obec vydrancovali a vypálili. Úplne zhorelo 285 domov a čiastočne 120. Brutálne zavraždili sedem ľudí a 15 odvliekli do koncentračného tábora.
 

Zničené domy v obci Vinné, okres Michalovce, počas 2.svetovej vojny.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

 

Tragické udalosti 30. októbra 1944 dnes v obci Vinné v okrese Michalovce okrem typizovaných domov pripomína i Pomník vypálenia obce stojaci v miestnom parku. Plastika „Žena v plameňoch“ od akademického sochára Dušana Pončáka symbolizuje manželku niekdajšieho notára Júliusa Ivana, ktorú s ich štvorročnou dcérou Zorkou a dvojročným synom Igorom nemeckí vojaci upálili v uzatvorenom dome. Notár v tom čase v obci nebol. Monument odhalili v roku 1973.

Foto: TASR - Jana Ďurašková