OBRAZOM: Pred 110 rokmi sa narodil bývalý sovietsky štátnik Brežnev

Kamenskoje/Bratislava 19. decembra (TASR) – Od narodenia sovietskeho komunistického politika a štátnika Leonida Iľjiča Brežneva, generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) uplynulo dnes 110 rokov.


Na najvyššom poste v Zväze sovietskych socialistických republík, ZSSR (dnes Ruská federácia, RF) stál 18 rokov. Ovládal jadrovú veľmoc a rozhodoval o osude takmer 300 miliónov sovietskych občanov, vlastne aj polovici planéty.

Leonid Iľjič Brežnev sa narodil 19. decembra 1906 v meste Kamenskoje (dnes Dneprodzeržinsk) v Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine. Absolvoval vysokú školu technického smeru, pracoval ako inžinier v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. Počas druhej svetovej vojny bojoval na Kaukaze, Kryme, Ukrajine, v Poľsku. Ako politický činiteľ sovietskej armády sa zúčastnil na oslobodzovaní bývalého Československa a na oslobodenom území pomáhal pri organizačných prácach komunistickej strany.



Do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) vstúpil v roku 1931, keď mal 25 rokov. Od funkcií v okresných štruktúrach sa postupne začiatkom 50. rokov 20. storočia dostal do blízkosti Josifa Visarionoviča Stalina a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po jeho smrti sa síce dostal do kruhu jeho blízkych stúpencov, avšak vedúcu úlohu v strane a štáte získal Nikita Sergejevič Chruščov. V roku 1964 po vnútrostraníckom puči a odstránení Chruščova z vedenia vymenovali Leonida Iľjiča Brežneva za prvého tajomníka ÚV KSSZ a jeho pozícia sa postupne upevňovala. Posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce.

Za Brežnevovej éry boli podpísané v roku 1972 a 1979 zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia SALT I. a SALT II. Vrcholným výsledkom tohto úsilia bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1975 vo fínskych Helsinkách.

Vnútropolitická situácia v Sovietskom zväze počas mnohých rokov jeho vládnutia sa dá charakterizovať popri odzbrojovacích zmluvách so Spojenými štátmi americkými (USA) ako hospodárska stagnácia a neschopnosť riešiť ekonomické a politické problémy. Pokračovalo sa v zbrojení a platila Brežnevova doktrína obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín. Pomery v ZSSR sa síce stabilizovali, no zostarnuté vedenie odmietalo progresívne zmeny.



V roku 1968 Brežnev nariadil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, v decembri 1979 zase vstup sovietskych vojsk do Afganistanu, kde sa po prevrate uskutočnenom komunistami rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim v Afganistane nemal medzi ľudom podporu a neuspel ani za vojenskej podpory zo ZSSR. Vojna navyše nemala dobrý ohlas ani v Sovietskom zväze.

Zhruba od 70. rokov 20. storočia sa Brežnevovo zdravie zhoršovalo. Prekonal niekoľko mŕtvic, infarktov a klinických smrtí. Zomrel 10. novembra 1982 v Moskve vo veku nedožitých 76 rokov na zlyhanie srdca. Pompézny pohreb mal 15. novembra 1982, prenášala ho televízia a do Moskvy prišlo 32 vtedajších hláv štátov (americký prezident Ronald Reagan odmietol, zastúpil ho viceprezident). Smrťou Brežneva sa začal pád komunizmu v Európe.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR