OBRAZOM: Krakov láka za poznaním, dobrodružstvom i zábavou

Prešov/Krakov 1. septembra (TASR) – Pamiatky opradené legendami, kuchyňa v duchu tradície a možnosti kultúrneho vyžitia. Aj toto leto si ich pri návšteve Krakova vychutnávajú mnohí návštevníci. Známa poľská metropola sa teší z čoraz väčšej obľuby. Získala si aj mnohých Slovákov, ktorí to na juh Poľska nemajú ďaleko. Krakov je suverénne najväčším ťahákom tohto regiónu. Dlhodobo kraľuje rebríčku miestnych letovísk.


Pýchou mesta pri Visle sú hlavne jeho pamiatky. Viaceré zapísali do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ležia v starom meste Krakova a na jeho Hlavnom námestí, ktoré je najväčším v Európe. K tunajším dominantám patria radničná veža, renesančná tržnica Sukiennicie a Mariánsky kostol s dvoma vežami. Interiér chrámu ukrýva najväčší gotický oltár rezbára Wita Stwosza. Unikátne dielo široké 11 a vysoké 13 metrov pochádza z 15. storočia. Sochy oltára vraj zobrazujú niekdajších Krakovčanov. „Sú zhotovené veľmi realisticky. Možno na nich pozorovať, svaly, žily, ale i kožné choroby či dokonca končatiny zdeformované reumatizmom,“ informovala TASR turistická sprievodkyňa Marta Czekai. Ako ďalej uvádza, do Stwoszovho tímu kedysi prijímali najnadanejších umelcov. Spolupracoval s ním aj majster Pavol z Levoče.

Krakov je mestom legiend. Viažu sa i k uvedenému Mariánskemu kostolu. Jedna z nich hovorí, ako sa v roku 1240, kým ešte mesto spalo, objavila za jeho múrmi tatárska jazda. Strážnik začal trúbiť na poplach, aby zobudil vojsko i samotných Krakovčanov. Domáci útok odrazili, no strážcove hrdlo zasiahol nepriateľský šíp. Jeho nástroj vzápätí utíchol. Na pamiatku tejto udalosti sa ozýva z vyššej veže kostola trúbka každú hodinu. Melódia neznie dokonca podobne ako tá, ktorú pred storočiami prerušilo ostrie tatárskeho šípu.



Mariánska bazilika nie jediná, ktorá má svoje príbehy. Viažu sa aj k ďalším vyše 150 kostolom na území Krakova. Tunajší počet bohostánkov je v skutku ohromujúci. „Len v samotnom centre mesta stálo 40 kostolov už v období stredoveku,“ vyčísľuje M. Czekai s tým, že svätyne poľskej metropoly ukrývajú "zázračné" obrazy a vzácne relikvie, výnimočné sú i svojou výzdobou. Pýchou kostola na Františkánskej ulici je údajne najkrajšia vitráž v Poľsku. Je široká štyri a vysoká deväť metrov. Dielo Stanislava Wyspiańskeho symbolizuje majestátnosť Boha.



O stredovekom Krakove sa najnovšie hovorí veľa v jeho podzemí. Pod Hlavným námestím otvorili v roku 2010 nevšedné multimediálne múzeum. „Hrnce, kúpte si hrnce,“ ozýva sa z múzejného trhoviska. Do centra Krakova zrejme kedysi merala cestu aj obchodníčka zo Spiša aby tu predala svoje výrobky. „Domov si mohla odniesť kvalitné súkno alebo soľ z neďalekej Wieliczky, ktorá bola v tom čase ozaj nad zlato. A zlatom sa za ňu aj platilo,“ približuje návštevníkom múzea M. Czekai. Ukazuje im tu napríklad aj zbierku poľských denárov. Za jednu mincu dostal kedysi zákazník chlieb a 10 vajíčok. Dnes má hodnotu osobného automobilu.



Návšteva Krakova by nebola kompletná bez obhliadky Wawela. Na pahorku nad mestom sa oddávna tvorili dejiny Poľska. „Niekoľko storočí bol tunajší zámok rezidenciou a vedľa stojaca katedrála miestom korunovácie i posledného odpočinku poľských kráľov,“ približuje sprievodkyňa. Dodáva, že i tieto pamiatky možno nájsť v prestížnom zozname UNESCO. V katedrále sv. Václava a sv. Stanislava sú okrem monarchov pochované ďalšie významné osobnosti Poľska. Odpočíva tu aj prezidentský pár Kaczyńských, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí. Najvýznamnejší chrám v Poľsku často navštevoval Karol Wojtyla - krakovský arcibiskup, kardinál a neskorší pápež Ján Pavol II. V roku 1946 tu celebroval svoju primičnú sv. omšu.



Wawelskú katedrálu vysvätili v 14. storočí. Obkolesuje ju veniec 21 kaplniek. Tá najznámejšia – kráľa Žigmunda I., má pozlátenú klenbu. Jej interiér zasa zdobí strieborný oltár s výjavmi zo života Panny Márie a Krista. Výzdoba kaplnky potvrdzuje živé kontakty stredovekého Poľska s Talianskom. V katedrále možno obdivovať i Kríž Čierneho Krista. Socha Spasiteľa vysoká štyri metre má už 650 rokov. Lákadlom veže katedrály je zasa povestný zvon. „S výškou dva metre a váhou 11 ton je tretím najťažším zvonom na svete. Je dokonca o 350 rokov starší ako jeho londýnsky 'bratranec' Big Ben,“ ozrejmuje Czekai. Ohromný zvon znie iba pri špeciálnych príležitostiach, kedy ho počuť až 30 kilometrov od Krakova. Legenda vraví, že kto sa dotkne jeho srdca a vysloví želanie, splní sa mu.



Wawelský zámok známy z mnohých filmov patrí k najcennejším poľským múzeám. Jeho kráľovské komnaty, Sieň senátorov či Trónna sieň vyzerajú rovnako ako pred niekoľkými storočiami. Súčasťou múzejnej zbierky sú staré flámske tapisérie, nábytok od gotiky až po rokoko i diela známych umelcov. Vystavujú tu dokonca Da Vinciho Dámu s hranostajom. Mimoriadne cenná je tunajšia korunná klenotnica s poľskými kráľovskými insígniami. Na inom mieste zámku možno obdivovať 900 historických zbraní zo 16. až 18. storočia.



Pri rozlúčke s Wawelom už mnohí cítia hlad. Ak spoznávajú Krakov od rána, niet sa čomu čudovať. Situáciu môžu zachrániť všadeprítomné stánky s praclíkmi, obed v reštaurácii však chutí viac. Ponúka zároveň možnosť zoznámiť sa s miestnou kuchyňou. Turistami vyhľadávaná je napríklad reštaurácia Pod Baranom. Dá sa v nej ochutnať tradičný žurek s bielou klobásou, ale i kapustný list plnený údeným rebierkom a ďalšie špeciality. Do časti mesta s názvom Kazimierz zasa prichádzajú ľudia za najlepšou zmrzlinou a chrumkavými zapiekankami. V Krakove možno ochutnať aj kávy z rôznych kútov sveta, ktoré sú v ponuke kaviarničky na ulici sv. Tomáša. Rozpráva sa v nej príbeh o Poliakovi Jerzym Kulczyckym. Za jeho služby sa mu kráľ Ján Sobiesky odvďačil kávou, ktorú zhabali Turkom po bitke pri Viedni (1683). Kulczycky si v dnešnej metropole Rakúska otvoril neskôr údajne ako prvý kaviareň.



Vráťme sa ešte na chvíľu do Krakova. Svoj výlet tu končia mnohí v už spomínanom Kazimierzi. „Táto štvrť bola pôvodne samostatným mestom. Založil ho kráľ Kazimír Veľký ešte v 14. storočí,“ ozrejmuje pre TASR miestna sprievodkyňa Ewa Pastuszak. Kazimierz sa stal symbolom ľudských útrap no i vzájomnej tolerancie. Zažil zverstvá nacizmu, stáročia predtým tu však žili v zhode židia spolu s kresťanmi. Blízkosť kostolov a synagóg je toho jasným dôkazom. Osobitú mestskú štvrť preslávil film Stevena Spielberga, Schindlerov zoznam. Strhujúci príbeh židov z Krakova priblížil na pozadí 2. svetovej vojny. Kazimierz je dnes centrom umenia a novátorských myšlienok. Každoročne je dejiskom festivalu židovskej kultúry, pravidelne sa tu konajú prednášky a rôzne výstavy. Tunajšie synagógy či reštaurácie vytvárajú genius loci štvrte, ktorú vyhľadávajú turisti, ale aj milovníci starožitností.



Lákavá je i kultúrna ponuka Krakova. Večerné mesto pri Visle vraj nikdy nespí. Na návštevu pozývajú divadlá, kabarety a miestna opera. Metropola je zároveň obľúbeným centrom koncertov. Vystupujú tu miestne, ale i svetové hviezdy. Tunajšia scéna ponúka mnohé žánre. Reprezentuje ju napríklad nevšedná Kapela Hanki Wójciak. Z jej skladieb vyžaruje goralsky temperament, ľudovosť, smútok i tajomno, z väčšiny však prúdi energia a radosť zo života. Skupina je momentálne na turné. „Počas leta odohrala viaceré koncerty doma i v zahraničí. V Krakove vystúpila v auguste, odohrá tu však koncert aj v septembri,“ pozýva na ďalšie vystúpenia kapely manažérka Anna Franik.

Mesto pri Visle dýcha energiou na každom kroku. Možno je za tým aj iná sila, o ktorej sa hovorí, že je ukrytá pod wawelským pahorkom.

V duchu hinduistickej filozofie sa tu vraj nachádza jedno z najväčších energetických centier na zemi. Vyznávači tejto teórie sa bežne sústreďujú v areáli kráľovského zámku. Dotýkajúc sa jednej z jeho stien tu skúšajú čerpať silu z podzemia. Wawelské centrá energie ležia údajne v rôznych hĺbkach. „Vzdialenejšie 1200 a to ďalšie 250 metrov pod zemou, hneď nad prvým, čo ho vlastne zosilňuje,“ dopĺňa prehliadku mesta o ďalšiu zaujímavosť M. Czekai.

Krakov má teda mnoho lákadiel. Dajú sa pritom spoznávať v ktorúkoľvek ročnú dobu. Za zmienku stoja aj obchodné domy na okraji mesta, ktoré patria k najväčším v Európe či krakovské klenotníctva ponúkajúce najkrajšie šperky z jantáru. Malopoľské centrum dobrodružstva je čoraz populárnejšie. Ročne ho navštívi vyše 10 miliónov turistov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR