Obrazom: In vino Túlavého divadla o tom, ako (ne)žiť...a milovať...

Ide totiž o premiéru predstavenia kmeňového autora a zakladateľa divadla Jakuba Nvotu – In vino, ktoré malo v pondelok prvú reprízu na Lodi Adyho Hajdu a Romana Luknára v Bratislave...Človek, ktorý pozná Túlavé divadlo ako také zažije pri tomto predstavení niečo nové, pretože ide o „filozofiu života“. Jakub sa tento raz nechal uniesť „vážnejším smerom“, čiže je možné, že hra neulahodí humoruchtivému divákovi. Nemožno však povedať, že by hre humor chýbal, je tam, no medzi riadkami, ktoré treba sledovať ozaj pozorne. Vzdelaný a sčítaný autor, herec a režisér v jednej osobe totiž v novej hre poukazuje skôr na absenciu pochopenia a rozumu, pričom nezabúda ani na ospravedlnenie ľudských neduhov a slabosti.


Don Juan (Jakub Nvota), večne zamilovaný a unikajúci pred svojimi sokmi kontra Don Quijote (Štefan Martinovič) a jeho „úhlavní“ nepriatelia... Pre oboch nepolapiteľní, pretože Don Juan vo výslužbe a Don Quijote po precitnutí z lásky ku Dulcinee už ich zrejme ani nemajú...Na druhej strane, divadlo a upadajúca divadelná spoločnosť, ktorej zakázala vrchnosť hrať pre jej nevhodné texty...Dva svety, ktoré prelína žena a túžba po nej. A, aby bola aj pravda, nechýba ani víno...Teda, skôr vínové fľaše a neúspech v nich utopený. Pokým teda divák v predstavení hľadá „starého Jakuba Nvotu“, postaví sa po úvodnej piesni pred neho autor a herec uvažujúci o tých zásadných momentoch života s toľkými závažnými otázkami, že sa nedajú ani zrátať. O čom je teda život? O žene, o víne či o pravde...? Vo svojej podstate, veľmi zaujímavé predstavenie, vyžadujúce si koncentráciu a trochu lovenia v pamäti, aby človeku neunikla podstata. No, nespravodlivé by bolo, keby sme nespomenuli vynikajúce piesne a úprimný prejav Adely Mojžišovej, ktorá trochu uvoľňuje dej...Na môj vkus teda predstavenie skutočne vpíjajúce sa priamo do rozumu, aby človek aspoň na moment nezabudol, že dokáže uvažovať.

Jakub Nvota síce nepotvrdil svoj briskný ostrovtip v tej „smiešno-sarkastickej“ podobe, no nezaprel svoj talent napísať dobré predstavenie, síce pre vybraného diváka, ktorý sa nebojí počúvať, no pre toho svojho „túlavého“... Takého, ktorý rád spoznáva aj iné svety a fantázie divadelných autorov z nášho domáceho prostredia, ktorých je ako šafránu.







Autor: Jana Jurkovičová