Obrábala na sústruhu, teraz robí pri ceste

Osud si škaredo zahral s 50-ročnou bývalou obrábačkou kovov v detvianskych strojárňach. Po tom, čo stratila prácu, rozšírila dvojnásobná stará mama rady miestnych prostitútok. Šarmantná babička dnes šliape so svojou 30-ročnou dcérou, aby svojím zárobkom pomohla pri výchove dvoch vnučiek.
Niekoľko ich kolegýň lemuje cestu cez Detvu 24 hodín denne. Umývajú sa vodou z plastových fliaš, pracujú bez ochrany a za služby inkasujú od 50 po 1 000 korún. Mnohé z nich priviedli na štreky manželia a frajeri. Sú medzi nimi šestnástročné dievčatá, ale aj  ich staré mamy.
Záujem o ich služby je však medzi motoristami čoraz menší, mnohí klienti dokonca odchádzajú po milostnom akte bez zaplatenia. Tieto ženy, väčšinou Rómky, medzi ktorými je aj asi päť bielych šľapiek - narkomaniek, tvrdia, že keby si týmto spôsobom neprilepšovali k podpore, prišli by o strechu nad hlavou v najbiednejších mestských ubytovniach, v časti nazvanej Skleník. Za bunky v týchto polozbúraných mestských domoch platia mesačne 5- až 6-tisíc korún. Jediný spôsob, ako si zlepšiť svoj príjem, je aj pre tridsaťročnú atraktívnu ženu šliapanie cesty. „Ak by som si neprivyrobila, bola by som už dávno zo Skleníka na ulici aj so svojimi tromi deťmi a nezamestnaným manželom,“ hovorí mladá žena. Podobne ako jej kolegyne z cesty, aj ona totiž podpísala s detvianskym Bytesom zmluvu, podľa ktorej ich môže bytový podnik deložovať už po prvom nesplatení nájomného. To v niektorých prípadoch presahuje dvojnásobok sumy poberaných sociálnych dávok pre štvorčlennú rodinu.
Podľa slov Dušana Balíka zo zvolenskej polície, prostitútky nemožno z ciest vytlačiť.
Jožo T. Schön