![]() |
23. septembra 2005
Nielen zvieratá
Ľudské chiméry už dávno existujú. Istý chlapec zo škótskeho Edinburgu sa narodil ako dieťa zo skúmavky. Keď mal rok, museli ho operovať a lekári zistili šokujúcu vec: malý pacient mal namiesto jedného vajíčka tkanivo, čo v jeho tele nemalo vôbec čo robiť - vajcovod a časť ženského pohlavného orgánu. Ako sa to mohlo stať? Po prenose troch embryí do tela matky jeden zo zárodkov uhynul a zvyšné dva sa spojili. Chlapec mal v sebe aj časť svojej nenarodenej sestry.
Podobných prípadov je viac. Napríklad predtransplantačné vyšetrenie krviniek istej ženy z Bostonu odhalilo, že nemôže byť biologickou matkou svojich dvoch synov napriek tomu, že ich preukázateľne porodila. Genetické analýzy vykázali v tele 52-ročnej pacientky bunky z dvoch rôznych žien. Je to takisto výsledok splynutia dvoch oplodnených vajíčok a synovia pacientky sú v skutočnosti biologickými potomkami jej sestry, ktorá sa nenarodila.
Patent na obludy
Patentovú prihlášku na postupy pre vytvorenie chiméry zo zárodkov nemých tvorov a ľudskej bytosti podali už v roku 1998 v Amerike.
Zamietli ju, ale každému, kto sa o tom dozvedel, naskočila husia koža. Minotaurus či Sfinga už nemuseli byť obludou zo stránok gréckej mytológie. Jedným zo záujemcov získať patent na výrobu krížencov človeka a zvieraťa bol zarytý odporca moderných biotechnológií Jeremy Rifkin, druhý profesor Newyorskej univerzity Stewart Newman. Patentová prihláška však v konečnom dôsledku mala odštartovať iba mohutnú kampaň proti všetkým biotechnologickým postupom a dosiahnuť zákaz možných pokusov.
Testovanie v laboratóriách
Istý čas sa zdalo, že Rifkin a Newman uspeli, ale koncom roku 2002 prudký rozvoj v oblasti výskumu ľudských buniek vyvolal búrlivé diskusie. S ich využitím by bolo možné vypestovať neuróny pre ľudí postihnutých Parkinsonovou chorobou, srdcovú svalovinu pre pacientov po infarkte alebo kosti, šľachy, svaly či kožu pre človeka s ťažkými popáleninami.
Biológovia však potrebujú testovať kvalitu ľudských embryonálnych kmeňových buniek a ich schopnosti premeny. Niektorí vedci dokonca uvažujú o tom, že by preverovali potenciálne ľudské embryonálne kmeňové bunky tak, že by ich vstrekli do zárodku myší a potom sledovali, ako a kam sa ľudské bunky vo vyvíjajúcom plode dostanú.
Cesty výskumu sú nevyspytateľné, ale dúfajme, že Chiméra či Sfinga ešte veľmi dlho zostanú uzavreté v kapitolách gréckych mýtov.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |