Obludy z bájí ožívajú

  Ale jemu podobné obludné bytosti už možno čoskoro nebudú patriť iba do antickej mytológie a povestí. Vytvorí ich „koruna tvorstva“ človek.
Vo vedeckých laboratóriách už dnes tajne experimentujú s rozmanitým genetickým materiálom. Zrod života, keď už máme „základnú surovinu“, je celkom prozaický, matematicky definovateľný. Pokiaľ embryo v rannom štádiu vývoja rozdelíme na dve polovice, vznikne z každej samostatný zárodok. Ak ich prenesieme do tela náhradnej matky, narodia sa identické dvojičky. Postup možno aj obrátiť a „zlepiť“ embryá dohromady. Vzniknutý zárodok sa po zdanlivom všeobecnom vývoji javí ako normálny jedinec. Že všetko tak nie je, dokazuje aj označenie, ktoré bádatelia pre takúto bytosť zvolili: chiméra.
Túto bludu nájdeme rovnako ako Minotaura v gréckych mýtoch. Jej súrodenci tiež stáli za to! Dvojhlavé psy Cerberos a Orthos. Ich sestra Sfinx mala iba jednu hlavu, ale osadenú na tele leva vybaveného vtáčími krídlami. Dnes vytvorené chiméry zatiaľ zďaleka nemajú taký desivý vzhľad. Ale čo nie je, môže byť...
Vedci obvykle vytvárajú chiméry zvierat na výskumné účely, pretože osud buniek z jednotlivých zárodkov vypovedá o tajomných procesoch prebiehajúcich vo vyvíjajúcom sa plode. Vezmú napr. zárodok ovce a spoja ho so zárodkom kozy. Vznikne jediné embryo schopné ďalšieho vývoja. Narodí sa chiméra, pre ktorú dánsky vedec Steen Willadsen vymyslel meno „geep“, čo vzniklo zo spojenia anglických výrazov pre kozu (goat) a ovcu (sheep).

Nielen zvieratá
Ľudské chiméry už dávno existujú. Istý chlapec zo škótskeho Edinburgu sa narodil ako dieťa zo skúmavky. Keď mal rok, museli ho operovať a lekári zistili šokujúcu vec: malý pacient mal namiesto jedného vajíčka tkanivo, čo v jeho tele nemalo vôbec čo robiť - vajcovod a časť ženského pohlavného orgánu. Ako sa to mohlo stať? Po prenose troch embryí do tela matky jeden zo zárodkov uhynul a zvyšné dva sa spojili. Chlapec mal v sebe aj časť svojej nenarodenej sestry.
Podobných prípadov je viac. Napríklad predtransplantačné vyšetrenie krviniek istej ženy z Bostonu odhalilo, že nemôže byť biologickou matkou svojich dvoch synov napriek tomu, že ich preukázateľne porodila. Genetické analýzy vykázali v tele 52-ročnej pacientky bunky z dvoch rôznych žien. Je to takisto výsledok splynutia dvoch oplodnených vajíčok a synovia pacientky sú v skutočnosti biologickými potomkami jej sestry, ktorá sa nenarodila.

Patent na obludy
Patentovú prihlášku na postupy pre vytvorenie chiméry zo zárodkov nemých tvorov a ľudskej bytosti podali už v roku 1998 v Amerike.
Zamietli ju, ale každému, kto sa o tom dozvedel, naskočila husia koža. Minotaurus či Sfinga už nemuseli byť obludou zo stránok gréckej mytológie. Jedným zo záujemcov získať patent na výrobu krížencov človeka a zvieraťa bol zarytý odporca moderných biotechnológií Jeremy Rifkin, druhý profesor Newyorskej univerzity Stewart Newman.
Patentová prihláška však v konečnom dôsledku mala odštartovať iba mohutnú kampaň proti všetkým biotechnologickým postupom a dosiahnuť zákaz možných pokusov. 
Testovanie v laboratóriách
Istý čas sa zdalo, že Rifkin a Newman uspeli, ale koncom roku 2002 prudký rozvoj v oblasti výskumu ľudských buniek vyvolal búrlivé diskusie. S ich využitím by bolo možné vypestovať neuróny pre ľudí postihnutých Parkinsonovou chorobou, srdcovú svalovinu pre pacientov po infarkte alebo kosti, šľachy, svaly či kožu pre človeka s ťažkými popáleninami.
Biológovia však potrebujú testovať kvalitu ľudských embryonálnych kmeňových buniek a ich schopnosti premeny. Niektorí vedci dokonca uvažujú o tom, že by preverovali potenciálne ľudské embryonálne kmeňové bunky tak, že by ich vstrekli do zárodku myší a potom sledovali, ako a kam sa ľudské bunky vo vyvíjajúcom plode dostanú.
Cesty výskumu sú nevyspytateľné, ale dúfajme, že Chiméra či Sfinga ešte veľmi dlho zostanú uzavreté v kapitolách gréckych mýtov.