Objem záruk SR v eurovale sa má zvýšiť na 7,72 mld. eur

Foto: SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) - Slovenské záruky v rámci Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), teda prvého eurovalu, by sa mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Vyplýva to z návrhu dodatku k rámcovej dohode o EFSF, ktorým sa má zvýšiť úroveň záruk v systéme zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.


V súčasnosti je v rámci úverovej kapacity EFSF garantovaná aj suma istiny aj úrokov. Zmena Rámcovej zmluvy o EFSF obsahuje úpravu s tým, že maximálna garantovaná suma bude limitovaná len do výšky nominálnej hodnoty istiny nástrojov financovania, pričom do tejto sumy sa úroky započítavať nebudú. „V podstate EFSF pri súčasných podmienkach bolo schopné poskytnúť reálne 255 mld. eur,“ konštatuje sa v návrhu dodatku, ktorý prerokuje slovenský vládny kabinet. Dodatok si vyžiada tiež súhlas Národnej rady SR a ratifikáciu prezidentom.

Ďalšie zmeny sa týkajú systému marží a hotovostných rezerv pri poskytovaní finančnej pomoci dlžníckym členským krajinám. Cieľom novej štruktúry financovania je zahrnúť servisné poplatky EFSF priamo do marže úverov. Náklady sa už neodpočítajú na začiatku úveru spolu s hotovostnou rezervou, ale sa budú postupne odzrkadľovať v jeho marži, pričom tieto náklady bude znášať jedine dlžnícky štát.

Podľa pôvodného znenia rámcovej zmluvy o EFSF by členský štát, ktorý požiada o stabilizačnú pomoc zostalo ručiteľom štátu, ktorému už bola poskytnutá pomoc predtým. Problém so solventnosťou Portugalskej republiky však prinútil EFSF zmeniť doterajšie pravidlá spôsobu ručenia. Rámcová zmluva o EFSF sa mení tak, že členský štát, ktorý požiada o stabilizačnú pomoc už nebude ručiť za ďalšie dlhopisy, ktoré sa vydajú pre členský štát v rámci už schválenej pomoci. V dôsledku tejto zmeny sa prepočítajú výšky pomoci a tým navýši sa záruka pre všetkých zostávajúcich členov eurozóny vrátane Slovenskej republiky. „Stále však platí pravidlo, že maximálna výška záruk nesmie presiahnuť podľa nového znenia 7,72 mld. eur,“ konštatuje sa v materiáli.

Na zvýšení štátnych garancií v EFSF sa ministri financií eurozóny dohodli v polovici mája. V marci lídri EÚ odsúhlasili, že efektívna úverová kapacita EFSF sa má od júna zvýšiť na 440 mld. eur z pôvodnej úrovne 250 mld. eur. V snahe zachovať si najvyšší rating na stupni AAA je efektívna úverová kapacita fondu nižšia než jeho nominálna hodnota. EFSF, teda dočasný euroval, by mal byť v polovici roka 2013 nahradený permanentným systémom, Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM).


Návrh zmluvy o založení eurovalu II je pripravený na vládu

Návrh na uzavretie zmluvy o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda permanentného eurovalu, by mal onedlho prerokovať vládny kabinet. ESM má od polovice roka 2013 nahradiť prvý euroval, ktorý pozostáva iba zo záruk jednotlivých štátov. „Na rozdiel od EFSF sa do ESM bude prispievať priamo a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme splatených akcií a zvyšných 620 mld. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie,“ konštatuje sa v návrhu.

Slovenská republika by tak musela svoj podiel vo výške 659,2 mil. eur splatiť v piatich splátkach počas piatich rokov. Prvá splátka by bola splatná v júli 2013. Proti účasti Slovenska však stále ostro vystupuje koaličná strana Sloboda a Solidarita. Jej predseda Richard SulíkPredseda NR SR Richard SulíkFoto: Ilustračné foto SITA/Marián Peiger to potvrdil svojim vyhlásením aj minulý týždeň. „Odmietame navýšenie eurovalu I a odmietame vstup do eurovalu II. V tomto je postoj SaS jednoznačný a nemení sa,“ povedal. Zmluva si pritom vyžiada aj súhlas Národnej rady SR.

ESM patrí do druhej vlny balíka opatrení, cieľom ktorých je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii a tým udržať finančnú stabilitu eurozóny ako takej. ESM nadväzuje na Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), ktorý bol pripravovaný na dobu určitú, teda iba do júna 2013 s tým, že od tohto dátumu už nebude poskytovať finančnú pomoc a fungovať bude iba ako administrátor už vyplatenej finančnej pomoci.