|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. januára 2011
Objavili príčinu prasklín na nádrži raketoplánu Discovery
V roku 2010 uskutočnil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) celkovo tri misie raketoplánov, ktoré všetky smerovali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Pozrite si najkrajšie okamihy za rok 2010, ktoré priniesli misie ...
Zdieľať
V roku 2010 uskutočnil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) celkovo tri misie raketoplánov, ktoré všetky smerovali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Pozrite si najkrajšie okamihy za rok 2010, ktoré priniesli misie raketoplánov Discovery a Endeavour.Foto: SITA/APBRATISLAVA 12. januára (WEBNOVINY) - Technikom z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa podarilo odhaliť príčinu prasklín na externej palivovej nádrži raketoplánu Discovery, ktoré spôsobili niekoľkonásobný odklad jeho štartu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil riaditeľ programu raketoplánov John Shannon, pričom dodal, že ak sa podarí dokončiť zvyšné opravy načas, Discovery by mohol odštartovať na svoju poslednú plánovú misiu 24. februára. Shannon uviedol, že príčinou prasklín bola kombinácia nekvalitného materiálu a montážnych problémov. Praskliny sa vyskytli na piatich z celkovo 108 hliníkových podpier v strednej časti nádrže. Všetky poškodené praskliny sú už opravené, pričom technici vystužia aj všetky ostatné podpery 15 centimetrov hrubými plátmi hliníka.
Raketoplán Discovery mal pôvodne odštartovať k ISS 1. novembra 2010, pre rôzne technické problémy však museli jeho štart postupne odložiť až na 30. novembra. Ani tento termín sa však nepodarilo dodržať, pretože praskliny na palivovej nádrži, ktoré technici pri opravách našli, si vynútili preloženie odletu postupne na 3. a 17. decembra 2010 a následne na 3. a 24. februára 2011. Cieľom jedenásťdňovej misie Discovery bude dopraviť na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý bude prvým humanoidným robotom vo vesmíre. Veliteľom šesťčlennej americkej posádky bude Steven W. Lindsey, na palube Discovery bude aj jedna astronautka - Nicole Stott. Naplánované sú dva výstupy do otvoreného vesmíru.
Pre Discovery to bude záverečná, tridsiata deviata, misia. V rámci programu amerických raketoplánov sa mali pôvodne uskutočniť ešte dve misie. Po lete Discovery by mal ako prvý vyštartovať v apríli raketoplán Endeavour.
Americký prezident Barack Obama však 11. októbra 2010 odsúhlasil finančný balík pre NASA na najbližšie obdobie, čo umožňuje uskutočniť ešte jednu extra výpravu. Koncom júna by tak mohol k ISS odletieť Atlantis. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie NASA na trojmiestny ruský Sojuz. NASA a jej partneri z Európy, Ruska a Japonska by chceli ISS udržať v prevádzke minimálne do roku 2020, najväčší optimisti hovoria dokonca o roku 2027.
Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil riaditeľ programu raketoplánov John Shannon, pričom dodal, že ak sa podarí dokončiť zvyšné opravy načas, Discovery by mohol odštartovať na svoju poslednú plánovú misiu 24. februára. Shannon uviedol, že príčinou prasklín bola kombinácia nekvalitného materiálu a montážnych problémov. Praskliny sa vyskytli na piatich z celkovo 108 hliníkových podpier v strednej časti nádrže. Všetky poškodené praskliny sú už opravené, pričom technici vystužia aj všetky ostatné podpery 15 centimetrov hrubými plátmi hliníka.
Raketoplán Discovery mal pôvodne odštartovať k ISS 1. novembra 2010, pre rôzne technické problémy však museli jeho štart postupne odložiť až na 30. novembra. Ani tento termín sa však nepodarilo dodržať, pretože praskliny na palivovej nádrži, ktoré technici pri opravách našli, si vynútili preloženie odletu postupne na 3. a 17. decembra 2010 a následne na 3. a 24. februára 2011. Cieľom jedenásťdňovej misie Discovery bude dopraviť na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý bude prvým humanoidným robotom vo vesmíre. Veliteľom šesťčlennej americkej posádky bude Steven W. Lindsey, na palube Discovery bude aj jedna astronautka - Nicole Stott. Naplánované sú dva výstupy do otvoreného vesmíru.
Pre Discovery to bude záverečná, tridsiata deviata, misia. V rámci programu amerických raketoplánov sa mali pôvodne uskutočniť ešte dve misie. Po lete Discovery by mal ako prvý vyštartovať v apríli raketoplán Endeavour.
Americký prezident Barack Obama však 11. októbra 2010 odsúhlasil finančný balík pre NASA na najbližšie obdobie, čo umožňuje uskutočniť ešte jednu extra výpravu. Koncom júna by tak mohol k ISS odletieť Atlantis. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie NASA na trojmiestny ruský Sojuz. NASA a jej partneri z Európy, Ruska a Japonska by chceli ISS udržať v prevádzke minimálne do roku 2020, najväčší optimisti hovoria dokonca o roku 2027.