Objavili novú jaskyňu, Pavol Barabáš o tom nakrúti film

Agentúru SITA o tom informoval líder expedície Branislav Šmída. Sedemnásťčlenný tím, v ktorom boli okrem Slovákov aj Chorváti a Venezuelčania, objavil a zdokumentoval jaskyňu Cueva Colibri (Kolibrík). Tá sa so zmapovanou dĺžkou viac ako štyri kilometre stala vo svojej kategórii štvrtou najdlhšou na Zemi. Nachádza sa v nej niekoľko galérií širokých 30 až 50 metrov a spleť riek. Slovenskí výskumníci sa do Venezuely vybrali po šiesty raz. O niekoľkoročnom projekte pripravuje Pavol Barabáš celovečerný dokumentárny film, tím jaskyniarov a vedcov monografiu.

Územie južne od rieky Orinoko v takzvanej Guayanskej vysočine, ktoré tím preskúmal, je podľa Šmídu "mimoriadne nedostupné". Na hory, v jazyku Indiánov Pemónov nazývané "tepuy", je možný prístup len helikoptérou. Prieskum samotnej jaskyne Kolibrík trval osem dní. Fyzicky a logisticky náročný výskum sa nezaobišiel bez riskantných situácií spojených s náhlymi a ťažko predvídateľnými prívalmi búrkovej vody, či bivakovaním priamo v podzemí. To je bohaté na rôzne biogénne výplne a aj na formy jaskynných, depigmentovaných živočíchov ako sú pavúky, stonôžky, chrobáky a pijavice. Viaceré z nich veda doteraz pravdepodobne nepoznala. Okrem odberu vzoriek sa vedci sústredili na detailné mapovanie, fotodokumentáciu a geologický, geochemický a mineralogický prieskum, ktorý zastrešili špecialisti z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. V ďalšej fáze sa uskutoční laboratórne spracovanie a analýzy hornín a vody, aby sa, okrem iného, kvalitatívne vyhodnotili objavené jaskyne. Tie ako "mimoriadne geomorfologické javy" pravdepodobne zaradia do zoznamu Svetového prírodného dedičstva, myslí si Šmída.

Slovenskí odborníci objavili a zdokumentovali vo Venezuele od roku 2002 viac ako 35 kilometrov podzemia. Objavili niekoľko jaskýň, vrátane Cueva Juliana (tri kilometre), Cueva Zuna (dva a pol kilometra) a Cueva el Diablo, ktorá vytvára s Brewerovou jaskyňou spoločný systém dlhý viac ako 7,5 kilometra. Počas prvej expedície našli začiatok najdlhšej pieskovcovej jaskyne sveta Cueva Ojos de Cristal (Kryštálové oči), ktorej labyrint má dĺžku vyše 16 kilometrov. O dva roky neskôr sa, spolu s venezuelskými kolegami, podieľali na objavení jaskyne Cueva Charles Brewer, v ktorej sú tunely široké sto metrov a siene objemovo porovnateľné s najväčšími kavernami na svete vo vápencoch. Najpozoruhodnejšie podľa Šmídu na týchto lokalitách je, že sú vyvinuté v silikátovom krase, v pieskovcoch, ktorých vek sa odhaduje na 1,8 miliardy rokov. V jaskyniach žije množstvo doteraz pre vedu neznámych bakteriálnych či sinicových útvarov, zhlukov a ich celých kolónií, podobných hubám či koralom, nazývaných biospeleotémy. Tie prežívajú v extrémnych podmienkach milióny rokov aj za absolútnej neprítomnosti svetla.

Expedícia sa uskutočnila pod záštitou partnerskej Spoločnosti pre prírodné vedy v Caracase, v spolupráci so Speleoklubom Univerzity Komenského. Zo Slovenskej republiky sa na nej podieľali Branislav Šmída, Jaroslav Stankovič, Erik Kapucian, Lukáš Vlček, Ján Schlögl, Tomáš Derka, Roman Aubrecht, Tomáš Lánczos a Viliam Guľa.

(SITA)