BRATISLAVA 12. marca (WEBNOVINy) - Odborný tím na genetiku identifikoval gén, ktorý spôsobuje metastázovanie rakoviny prsníka, smrteľného procesu rozširujúceho ochorenie do iných orgánov v tele. Informovala o tom štúdia, ktorú dnes zverejnil britský magazín Nature.
Gén SATB1, opísaný americkým výskumným tímom ako "hlavný regulátor", ovplyvňuje správanie minimálne tisícky ďalších génov, ako aj nádorových buniek. Ak má tento gén zvýšenú aktivitu, podporuje množenie rakovinových buniek, ak je v neutrálnom stave, zastavuje ich delenie a migráciu, píše sa v štúdii. "SATB1 bude dôležitým cieľom pre liečbu rakoviny," povedala pre spravodajskú agentúru AFP hlavná vedkyňa odborného tímu Termumi Kohwi-Shigematsu z univerzitného laboratória Lawrence Berkeley National Laboratory. Objav môže pripraviť cestu k nástrojom na predpokladanie šírenia ochorenia, ako aj k liekom na prevenciu alebo liečbu metastáz rakoviny prsníka, uviedla Kohwi-Shigematsu. Až dodnes bolo nemožné predpovedať, či rakovinové bunky v nádore napadnú aj ďalšie bunky v tele. Pomocou génu SATB1 to však má byť možné, pretože nádor, v ktorom je gén aktívny, je "predurčený na metastázovanie", vysvetlila prelomový objav Kohwi-Shigematsu. Metastázy sú hlavnou príčinou úmrtia ľudí s rakovinovými ochoreniami. Menej ako desať percent žien s metastázami rakoviny prsníka môže prežiť viac ako desať rokov. Bežná úloha génu SATB1 v systéme ďalších génov je známa vďaka výskumu Kohwi-Shigematsu z 90. rokov. Prítomnosť tohto génu už zistili aj v nádoroch prsníkov. Nová štúdia však ako prvá zistila, že "SATB1 je nevyhnutný a postačujúci pre metastázovanie buniek rakoviny prsníka," zdôraznila vedkyňa. Vedecký tím v experimentoch na myšiach znížil činnosť génu SATB1, alebo ho deaktivoval odstránením určitých RNA z nádorových buniek, v ktorých gén ovplyvňoval rozmnožovanie. Infikoval myši ľudskými bunkami rakoviny prsníka a porovnal výsledky dvoch skupín zvierat. V hrudníku každého hlodavca, ktorému vedci neovplyvňovali SATB1, sa vytvorilo približne 125 až 160 metastatických uzlíkov. V telách myší, ktorým vedci potlačili činnosť génu SATB1, sa ich vytvorilo maximálne päť. Zvyšovanie činnosti génu malo presne opačný vplyv, spôsobovalo rýchlu reprodukciu nádorových buniek. Aplikácia výsledkov štúdie do praktickej liečby rakoviny by si vyžadovala zameranie sa iba na tie nádory, v ktorých je gén SATB1 príliš aktívny. Liek, ktorý blokuje činnosť génu v tele, by musel vedieť rozlíšiť kritickú a normálnu úroveň činnosti SATB1 v imunitnom systéme. Podľa Kohwi-Shigematsu by sa mohlo testovanie na ľuďoch začať už o niekoľko rokov. Podľa Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (ACS) každý rok diagnostikujú rakovinu prsníka približne 1,3 milióna žien na celom svete a asi pol milióna žien tomuto ochoreniu ročne podľahne. SITA/AFP