Objavené praveké mesto bolo veľké ako slávna Trója či Mykény

Vráble 16. augusta (TASR) – Mesto Vráble, občas označované aj „Perla Požitavia“, leží uprostred polí na strednom toku rieky Žitava. Práve dostatok vody a úrodná pôda vytvárali vhodné podmienky, vďaka ktorým je územie mesta a jeho okolie obývané už od hlbokého praveku. V okolí mesta sa nachádza viacero významných archeologických lokalít, z ktorých najznámejšou je Fidvár, kde slovenskí i nemeckí archeológovia už niekoľko rokov skúmajú praveké murované mesto, ktoré sa údajne svojou veľkosťou a charakterom zástavby blíži k slávnej Tróji či Mykénam.

„Vykopávky prebiehajú na Fidvári už ôsmy rok. Výskum je financovaný z Nemecka a jeho gestorom je profesor Jozef Bátora. Skúma sa tu veľmi významná lokalita zo staršej doby bronzovej, teda z obdobia 2200 až 1500 rokov pred Kristom. Podľa expertov šlo o rozsiahle sídlo mestského charakteru s murovanými stavbami,“ hovorí o vykopávkach vrábeľský primátor Tibor Tóth. Ako dodáva, význam Vrábeľ podčiarkujú aj nálezy, ktoré potvrdzujú, že ich okolie bolo zaujímavé aj pre légie Rímskej ríše, po ktorých tu boli objavené pozostatky vojenského tábora.

Viaceré výskumy však dokazujú, že územie dnešných Vrábeľ bolo osídlené tisícky rokov pred tým, ako tadiaľto pochodovali rímski vojaci a dokonca oveľa skôr, ako tu ľudia v dobe bronzovej vystavali veľké mesto. Realizovali sa tu geofyzikálne merania, ktoré sú schopné zachytiť a zmerať anomálie pod zemou. Vďaka tomu sú vedci schopní „nazrieť“ pod povrch zeme bez toho, aby museli kopať výskumné sondy. „Zameralo sa tu takmer 20 hektárov, na ktorých sa nachádza sídlisko z mladšej doby kamennej. Ide o prvých roľníkov na našom území, konkrétne o kultúru s lineárnou keramikou. Geofyzikálny prieskum tu zachytil pozíciu jednotlivých pôdorysov takzvaných dlhých domov, máme tu doloženú ohradenú osadu,“ hovorí archeológ Ivan Chebeň. V súčasnosti vo Vrábľoch vedie výskum, pri ktorom sa podarilo výsledky geofyzikálnych meraní potvrdiť a objaviť veľké sídlisko z mladšej doby kamennej.

„Ide o výskum rozsiahleho sídliskového areálu kultúry lineárnej a želiezovskej skupiny, teda ide o starší a stredný neolit. V polohe Veľké Lehemby je niekoľkohektárový areál, ktorý bol v čase svojho fungovania obohnaný ohradou. Nachádza sa tu niekoľko desiatok pôdorysov domov najstarších roľníkov. Z nálezov, ktoré nám pomáhajú lokalitu datovať, môžem spomenúť predovšetkým keramiku, kostené predmety, ale aj štiepanú industriu, čiže rôzne kamenné nástroje,“ vysvetlil Chebeň.

Samotné mesto Vráble sa po prvý raz spomína pod názvom Verebeľ v roku 1265. Kostol s farou sú písomne doložené od roku 1359. Vráble boli od 15. storočia až do polovice 19. storočia sídlom stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva. Boli tiež prvým mestom v Tekovskej župe, kde bola vybudovaná poštová stanica. Mesto si počas svojich dejín zachovalo poľnohospodársky charakter. K jeho histórii neodmysliteľne patrí vinárstvo. Svoje cechy tu však mali aj mlynári, čižmári, mäsiari, či kožušníci. K najstarším stavbám v meste patrí budova fary postavená koncom 18. storočia. V roku 1821 tu bol postavený stoličný dom a na prelome 19. a 20. storočia vznikla v meste súvislá uličná zástavba. K najvýznamnejším pamiatkam mesta patrí neorománska trojloďová bazilika postavená v rokoch 1898 až 1901.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR