Objav o sexuálnej hračke pre chrobáky dostal Antinobelovku

Odporúčame:


Primátor Vilniusu prešiel obrneným vozidlom Mercedes BRATISLAVA 30. septembra (WEBNOVINY) - Predstavitelia satirického časopisu Annals of Improbable Research (v preklade Anály nepravdepodobného výskumu) odovzdali vo štvrtok na Harvardovej univerzite takzvané Antinobelove ceny (Ig Nobel Prizes), ktoré už 21 rokov získavajú vedci za najneužitočnejší a najabsurdnejší výskum alebo vynález.

Tento rok si cenu odniesli napríklad aj starosta litovského Vilniusu Arturas Zuokas za názornú ukážku, že problém luxusných áut porušujúcich predpisy parkovania sa dá vyriešiť tak, že sa po nich prejde obrneným vozidlom. Zuokas za tento čin získal Antinobelovu cenu za mier.

Celkovo rozdali Antinobelove ceny v desiatich kategóriách, pričom už tradične niektoré z cien odovzdali laureáti skutočných Nobelových cien.

Cenu za biológiu získali Darryl Gwynne a David Rentz za objav, že jeden druh chrobáka sa pári s určitým typom fľaše austrálskeho piva.

Antinobelova cena za chémiu putovala vedcom z japonskej Univerzity Šiga za určenie ideálnej hustoty vzdušného wasabi na zobudenie spiacich ľudí v prípade požiaru alebo iného núdzového stavu a za aplikovanie tohto poznatku na vynájdenie wasabi alarmu.

V kategórii matematika sa zas predstavitelia časopisu Annals of Improbable Research rozhodli oceniť šesť jednotlivcov, ktorí postupne neúspešne predpovedali koniec sveta.

Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.


Prehľad víťazov Ig Nobel Prizes za rok 2011:

Fyziológia: Anna Wilkinson a jej kolegovia z University of Lincoln za štúdiu s názvom Žiadny dôkaz o nákazlivosti zívania u korytnačiek druhu Chelonoidis carbonaria publikovanú v časopise Current Zoology.

Chémia: Tím z japonskej Univerzity Šiga v zložení Makoto Imai, Naoki Urušihata, Hideki Tanemura, Jukinobu Tadžima, Hideaki Goto, Koičiro Mizoguči a Juniči Murakami za určenie ideálnej hustoty vzdušného wasabi na zobudenie spiacich ľudí v prípade požiaru alebo iného núdzového stavu a za aplikovanie tohto poznatku na vynájdenie wasabi alarmu.

Medicína: Dva vedecké tímy, ktoré nezávisle od seba zistili, že ľudia sa lepšie rozhodujú o niektorých veciach, ale horšie o iných veciach, keď majú silnú potrebu močiť.

Psychológia: Karl Halvor Teigen z Universitetet i Oslo za pokus o pochopenie, prečo ľudia v každodennom živote vzdychajú.

Literatúra: John Perry z Leland Stanford Junior University za knihu Theory of Structured Procrastination (v preklade Teória štruktúrovanej prokrastinácie), v ktorej píše: "Aby ste boli úspešnejší, vždy pracujte na niečom dôležitom, čím sa vyhnete práci na niečom, čo je ešte dôležitejšie".

Biológia: Darryl Gwynne a David Rentz za objav, že jeden druh chrobáka sa pári s určitým typom fľaše austrálskeho piva. Spomínaní vedci na túto tému publikovali dve štúdie.

Fyzika: Philippe Perrin, Cyril Perrot, Dominique Deviterne, Bruno Ragaru a Herman Kingma za zistenie, prečo sa diskárom točí hlava a kladivárom nie.

Mier: Starosta litovského Vilniusu Arturas Zuokas za názornú ukážku, že problém luxusných áut porušujúcich predpisy parkovania sa dá vyriešiť tak, že sa po nich prejde obrneným vozidlom.

Verejná bezpečnosť: John Senders z University of Toronto za uskutočnenie série bezpečnostných experimentov, počas ktorých osobu šoférujúcu po diaľnici opakovane udierala do tváre slnečná clona, čím ho oslepila.

Matematika: Šesť jednotlivcov, ktorí postupne neúspešne predpovedali koniec sveta - Američanka Dorothy Martin (koniec sveta v roku 1954), Američan Pat Robertson (koniec sveta v roku 1982), Američanka Elizabeth Clare Prophet (koniec sveta v roku 1990), Kórejčan Lee Džang Rim (koniec sveta v roku 1992), Ugandčanka Credonia Mwerinde (koniec sveta v roku 1999) a Američan Harold Camping (koniec sveta v rokoch 1994 a 2011).