Obec Teplý Vrch predstavuje svoje unikáty

Teplý Vrch 6. decembra (TASR) - Turisticky obľúbená obec Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota sa usiluje o zachovanie tamojšej vodnej nádrže. Ako pre TASR povedala jej starostka Jana Janšová, priehrada potrebuje opravu bezpečnostného prepadu, ktorý bol poškodený po povodniach v roku 2010.


Vodná nádrž Teplý Vrch patrí medzi oblasti s najteplejšou, slnkom prehriatou vodou. Umožňujú to tamojšie klimatické podmienky. Samotná obec totiž vznikla ako osada pod dnes už neexistujúcim hradom Blh. Názov obce sa spomína už od roku 1301 ako Melechdyhegy. Písomne je doložená z roku 1427 ako Meleg a z roku 1460 ako Meleghegh. Podľa historikov vychádza z maďarského názvu Meleghegy, čo v preklade znamená Teplý Vrch.

"Nádrž je v prevádzke od roku 1980. Bola postavená na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy a na zadržiavanie prípadných prívalových vĺn. Postupne sa však jej využitie zmenilo. Dnes je jej poslaním rozvoj cestovného ruchu. Zároveň je to jeden z mála zdrojov obživy a možnosti podnikania obyvateľov v našom regióne," povedala Janšová.

O opravu poškodenej nádrže nežiada iba samotná obec. Pridali sa aj zástupcovia mikroregiónov Blšská dolina a Teplý Vrch. "Žiadosť adresovanú ministrovi životného prostredia podpísali starostovia oboch mikroregiónov. Nádrž totiž funguje len v režime dočasného manipulačného poriadku a to obmedzuje cestovný ruch. Navyše nie je pripravená na zadržanie prípadných storočných vôd, čoho sa obávajú nižšie položené obce. Vodná hladina na Teplom Vrchu je nízka a to spôsobuje problémy s udržiavaním pláže. Rekreanti sem totiž necestujú len za športovým rybolovom, ale chodia sa aj kúpať," doplnila starostka.

Dedina v priebehu storočí zmenila niekoľko majiteľov. Spustla počas tureckých vojen a vzostup zaznamenala opäť až v 18. storočí. Tamojší obyvatelia sa venovali predovšetkým poľnohospodárstvu, práci v lesoch. Z remesiel sa rozvinulo brdárstvo a voštinárstvo. "Prvé remeslo je o spracovaní bŕd, ktoré sú potrebné do tkáčskych stavov. Dnes je to už zaniknuté remeslo. Podobne je to aj s voštinárstvom, teda spracovaním včelieho vosku. Aj preto je pre nás táto vodná nádrž taká dôležitá. Napriek tomu, že bola tento rok letná sezóna daždivá, u nás sme mali teplú a čistú vodu, možno aj vďaka dažďom jej bolo dosť a ocenili to aj rekreanti," dodala Janšová.

Fotogaléria zaujímavostí v obci Teplý Vrch

V rekreačnom komplexe sa chcú vrátiť k environmentálnej výchove

Bývalé centrum environmentálnej výchovy v obci Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota je opäť v prevádzke. Rekreačné zariadenie v minulosti prevádzkovala Slovenská agentúra životného prostredia. Pre ekonomickú nerentabilnosť je teraz jeho vlastníkom samospráva obce. Ako pre TASR povedala súčasná nájomníčka komplexu Jarmila Deáková, ich zámerom je nadviazať na pozitívne aktivity z minulosti.

Rekreačné zariadenie s ubytovacími kapacitami v minulosti slúžilo predovšetkým pre potreby environmentálnej výchovy. V jeho areáli sú dodnes zachované jazierka, ale aj vstupná brána na náučný chodník do hikóriového lesa. "Chodník sa začína hneď pri našom komplexe, ľudia tam majú stále voľný a neobmedzený vstup. Ak ho chcú absolvovať od začiatku, my im otvoríme bránu. Pravda je však taká, že jednotlivé zastávky, ale aj informačné tabule by už potrebovali opravu. Chodník je zachovaný a aj jeho pôvodné zameranie, no treba priložiť ruku k dielu," skonštatovala Deáková.

Pre prírodné podmienky sa v obci Teplý Vrch zameriavajú predovšetkým na letnú turistickú sezónu. Okrem vodnej nádrže môžu návštevníci absolvovať pešie či cyklistické túry v rámci Drienčanského krasu. "Snažíme sa prežiť tak, že sme otvorení počas celého roka. Mimo leta organizujeme akcie pre domácich, ale aj pre hostí zo Slovenska či zahraničia. Hlavne počas víkendov sú to koncerty alebo folklórne podujatia. Chceli by sme sa však vrátiť k pôvodnému zameraniu celého komplexu. V minulosti tu boli školy v prírode, chodili sem detské tábory a podobne. V tomto vidíme potenciál a už máme aj niekoľko zmluvných vzťahov s cestovnými kanceláriami," dodala nájomníčka bývalého centra environmentálnej výchovy v obci Teplý Vrch.

Na návštevu najstaršej zvernice je potrebné objednať sa vopred

Historická zvernica pre danieliu a mufloniu zver patrí medzi vyhľadávané turistické atrakcie obce Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota. Ako pre TASR povedal vedúci lesnej správy v Rimavskej Sobote, štátneho podniku Lesy SR, Radko Vysokai, vzhľadom na zameranie účelového zariadenia sa však musia turisti pred vstupom objednať.

Zvernica Teplý Vrch bola v súčasnom stave obnovená v rokoch 1966-1968. Medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh zaberá plochu 956,50 hektára. Danieliu zver tam doviezli z Malých Karpát a z niektorých českých zverníc. "Je to účelové zariadenie, kde sú vybudované kŕmne linky, ale aj odchytové zariadenia či ubytovacie kapacity. V roku 1975 bola časť zvernice s výmerou 123,50 hektára vyčlenená aj pre chov muflonej zveri. Táto zver slúži tak pre poľovné účely, ako aj pre zachovanie genofondu. Niektoré jedince čas od času prevezieme do iných podobných zariadení a ďalšie zase dovezieme k nám," povedal Vysokai.

Zvernicou prechádza náučný lesnícky chodník. Verejnosť sa prostredníctvom informačných tabúľ zoznámi s históriou najstaršej zvernice na Slovensku, ktorá siaha až do čias Filipa Coburga, chovom danielej a muflonej zveri, flórou a faunou zvernice Teplý Vrch. Na takmer trojkilometrovom chodníku je vybodovaných osem zastávok.

"Momentálne je zver ťažké vidieť pri krátkej návšteve. V tomto období sa už držiava v čriedach a vyhľadáva pokojné a nerušené stanovištia. Režim návštev je tu taký, že sa každý musí vopred objednať. Na druhej strane ponúkame hosťom aj možnosť ubytovania. Aktuálne napríklad opravujeme chatu Lujza. Je pomenovaná po manželke Filipa Coburga a po jej oprave budú naše ubytovacie kapacity opäť o čosi kvalitnejšie. Návštevníci sa tak sami môžu rozhodnúť, koľko času tu strávia. Ak im bude naklonené aj šťastie, odnesú si neopakovateľné zážitky, ktoré sa dajú získať jedine v lone prírody," dodal vedúci lesnej správy.

Stromy gaštana jedlého v obnovenej aleji prežívajú v obci prvú zimu

Aleja vysadená zo stromov gaštana jedlého prežíva v obci Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota prvú zimnú skúšku. Ako pre TASR povedala starostka Jana Janšová, zatiaľ problémy nespozorovali ani na jednom stromčeku. Novými drevinami v obci nahradili pôvodnú aleju pagaštana konského, vysadenú ešte počas panovania rodu Coburgovcov.

Pagaštany konské rástli v obci Teplý Vrch viac ako sto rokov. Boli však napadnuté chorobami a vzhľadom na ich celkový stav sa stali hrozbou pre ľudí. "Už sa s nimi nedalo nič robiť. Teraz cestu z obce k vodnej nádrži lemuje tridsať mladých stromčekov. Pagaštany sme navyše nahradili jedlými gaštanmi. Veľmi nám pomohla nadácia Ekopolis, ktorá nás podporila sumou 1200 eur. Stromčeky prišli pritom sadiť viacerí obyvatelia, ale aj dobrovoľníci. Teraz to aj ľudia berú tak, akoby mali vysadené také rodinné stromčeky," povedala Janšová.

Doterajšia zima je pre mladé stromy priaznivá a vhodné by mali byť aj celkové klimatické podmienky v obci. "Na začiatku aleje, hneď pri hlavnej ceste, je aj informačná tabuľa. Približuje históriu aleje od čias Coburgovcov až po súčasnosť. Takto sme chceli obnoviť historický krajinný prvok obce a zachovať ho pre ďalšie generácie. Naša obec je navyše známa aj vďaka viacerým prírodným unikátom. Návštevníci sa môžu poprechádzať po hikóriovom lesíku a v katastri našej obce nájdete aj sekvojovec mamutí," dodala starostka Teplého Vrchu.

Aleja pagaštana konského bola vysadená v rokoch 1850-1895. Bolo to počas panovania Ferdinanda Maximiliána Coburga, ktorý do obce často cestoval. Stromoradie lemovalo cestu k starému poľovníckemu sídlu.

Ženy zo školskej jedálne nepoznajú slovo nuda

Ikebany zo silónových pančúch, svietniky z papiera imitujúceho prútie, ale aj drôtené stromčeky skrášľujú verejné priestory v obci Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota. Vo svojom voľnom čase ich vyrábajú aktívne ženy z tamojšej školskej jedálne. Svojimi výrobkami prezentujú obec aj na trhoch v regióne.

Veselé postavičky v tvare ovocia a zeleniny doplnené magnetom vyrába Oľga Rohárová. Okrem modelovacej hmoty jej však učarovala aj práca s drôtom a korálkami. "Tie magnetky sú takou záľubou, ktorú majú radi aj ľudia. Je to pomerne jednoduché a chce to naozaj len chuť. Robím však aj stromčeky šťastia. Netvrdím, že sú magické, ale verím, že ak si ich niekto kúpy a svojmu blízkemu ich daruje z lásky, tak skutočne môžu prinášať aj šťastie. Mne ho nosia, lebo pri ich výrobe aktívne trávim voľný čas," povedala Rohárová.

Priateľky sa po práci v škole stretávajú tiež v miestnom speváckom zbore. Tam majú vo svojich radoch aj jedného muža, hráča na klávesových nástrojoch. Keď nenacvičujú spev, na rad sa dostávajú ich šikovné ruky. "Robím veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú, že sú z prútia. Sú to rôzne obaly na fľaše v tvare psíka, zajaca, ale aj svietniky a v tomto čase aj adventné vence a ozdoby na dvere. V skutočnosti to ale nie je prútie. Recyklujem starý papier. Z neho najskôr narobím rolky, tie pletiem, akoby to bolo prútie. Nakoniec to všetko dolaďujem farbou," doplnila Dana Škitová.

Obradnú miestnosť v dedine zdobia aj netradičné ikebany. Tie vyrába Ľubica Šándorová zo silónových pančúch. "Bolo to na podnet pani starostky, lebo predošlá výzdoba už mala svoj čas. Mám rada kvety, preto sa inšpirujem ich tvarmi. Stačí mi na to drôt a silónky. Výsledné tvary potom ešte dofarbujem. Používam na to nové pančuchy, ale tie, ktoré sú na trhu dnes, nie sú také kvalitné. Sú dosť hrubé. A prečo to robíme? Sme kamarátky a nechce sa nám len tak sedieť. My skutočne nevieme, čo znamená slovo nuda," dodala Ľubica Šándorová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR