|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. februára 2014
Obec Pečeňady je hrdá na svoj prvý erb
Kedysi zániková, dnes prosperujúca obec s fungujúcou infraštruktúrou, to sú Pečeňady. Ani nie dva kilometre ...
Zdieľať
Na snímke nový erb obce Pečeňady vyobrazený na oplotení kostola. FOTO TASR/Lukáš Grinaj
Pečeňady 15. februára (TASR) – Kedysi zániková, dnes prosperujúca obec s fungujúcou infraštruktúrou, to sú Pečeňady. Ani nie dva kilometre od veží bohunickej atómovej elektrárne vstala dedina v uplynulých dvadsiatich rokoch doslova z popola. Teraz je domovom 530 občanov, ktorí môžu využívať výhody malého sídla v kombinácii s dobrou vybavenosťou a blízkosťou miest ako Trnava, Piešťany, Hlohovec a v nich veľkých zamestnávateľov."Pre nás bolo veľmi dôležité, keď sa skončila stavebná uzávera, ktorá doslova vyháňala mladých z obce," spomína starosta Ladislav Boháčik. Preto po roku 1989 musel nastať podľa neho boj o prežitie. Obec musela využiť všetky možnosti hľadania investícií, vtedy ešte hlavne cez štátne spoločnosti, ale aj ľudský potenciál z radov obyvateľov, ochotných pomáhať. Predchádzajúcemu režimu nemôže starosta odpustiť, že na dlhé roky bezdôvodne zastavil rozvoj obce. On sa tam prisťahoval ako mladý učiteľ s manželkou. "Už dvadsať rokov robím starostu na čiastočný pracovný úväzok, ale starostom som 24 hodín denne," povedal Boháčik. Popri tom sa stále venuje učiteľovaniu v Základnej umeleckej škole v susedných Veľkých Kostoľanoch.
K medzníkom ponovembrovej histórie obce starosta radí získanie historicky prvých symbolov Pečeniad, lebo dovtedy administratívne podliehali Veľkým Kostoľanom. "Náš erb existuje od roku 1996, sú na ňom koruna symbolizujúca zasvätenie nášho kostola Kristu Kráľovi, nad srdcom na červenom pozadí, ktoré symbolizuje posviacku chrámu na Sviatok Božského srdca. Podoba erbu vzišla z viacerých návrhov," povedal starosta.
Obec dbá na to, aby bol erb a všetky symboly obce nielen na obecných budovách, ale napríklad ich zakomponovali aj do oplotenia parku či oddychovej zóny. "Takto to vo svete funguje, videl som to. Chceme budovať zdravý lokálpatriotizmus, zakoreniť v našich ľuďoch hrdosť na miesto, kde žijú. A toto je jedna z ciest - zviditeľňovať historické znaky obce na každom mieste, kde sa dá," dodal starosta. Erb obce schválila heraldická komisia a slávnostne bol posvätený pri príležitosti 780. výročia osláv prvej písomnej zmienky o Pečeňadoch.
Pečenehovia prišli z juhoruských stepí
Osada Pečenehov – príslušníkov starotureckého kočovného kmeňa, stála zhruba pred tisíc rokmi v začiatkoch histórie obce Pečeňady, ležiacej dnes na polceste medzi Piešťanmi a Trnavou. Sprvoti bola vysunutým pohraničným sídlom, kde vykonávali strážnu službu kočovníci, prichádzajúci z juhoruských stepí. Starí Maďari, vediac o ich bojových schopnostiach, ich poverovali strážením hraníc. Takýto stav vydržal zhruba do 13. storočia, potom títo osadníci asi splynuli s miestnym obyvateľstvom, alebo vyhynuli, alebo utiekli pred Tatármi. Zostalo však po nich pomenovanie villa Bissenorum/Byssenorum (1208-09, 1216) a villa Beseneu (1254), čo v preklade znamená dedina Pečenehov.
V neskorších rokoch sa názov obce menil, vždy bol však prekladom pôvodného pomenovania. Bola to forma Pechened (1452), Pecžeňady (1773) či Peczenyéd (1808). Súčasné pomenovanie trvá do roku 1927. Píše o tom Milan Hromník v publikácii, ktorá vyšla k oslavám 780. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Dnešné Pečeňady sú zlúčeninou dvoch sídiel - väčších Pečeniad a menšej Peťovej, osady od Pečeniad pôvodne vzdialenej na dohodenie kameňom. K zlúčeniu obcí prišlo v roku 1898, keď boli obe vo vlastníctve rodu Užovičovcov. Pečeňadčania práve rod týchto šľachticov považujú za najväčší prínos vo svojom historickom rozvoji, najmä posledného potomka ich rodu, grófku Ľudovítu Užovičovú-Blundellovú. Nebyť je zanietenia pre vec, v jednom roku – 1899 - by nedokázali postaviť kostol, vedľa neho kláštor a nezaložili detskú opatrovňu. Na tomto základe obec stavala v nasledujúcich desaťročiach.
Osada Pečenehov – príslušníkov starotureckého kočovného kmeňa, stála zhruba pred tisíc rokmi v začiatkoch histórie obce Pečeňady, ležiacej dnes na polceste medzi Piešťanmi a Trnavou. Sprvoti bola vysunutým pohraničným sídlom, kde vykonávali strážnu službu kočovníci, prichádzajúci z juhoruských stepí. Starí Maďari, vediac o ich bojových schopnostiach, ich poverovali strážením hraníc. Takýto stav vydržal zhruba do 13. storočia, potom títo osadníci asi splynuli s miestnym obyvateľstvom, alebo vyhynuli, alebo utiekli pred Tatármi. Zostalo však po nich pomenovanie villa Bissenorum/Byssenorum (1208-09, 1216) a villa Beseneu (1254), čo v preklade znamená dedina Pečenehov.
V neskorších rokoch sa názov obce menil, vždy bol však prekladom pôvodného pomenovania. Bola to forma Pechened (1452), Pecžeňady (1773) či Peczenyéd (1808). Súčasné pomenovanie trvá do roku 1927. Píše o tom Milan Hromník v publikácii, ktorá vyšla k oslavám 780. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Dnešné Pečeňady sú zlúčeninou dvoch sídiel - väčších Pečeniad a menšej Peťovej, osady od Pečeniad pôvodne vzdialenej na dohodenie kameňom. K zlúčeniu obcí prišlo v roku 1898, keď boli obe vo vlastníctve rodu Užovičovcov. Pečeňadčania práve rod týchto šľachticov považujú za najväčší prínos vo svojom historickom rozvoji, najmä posledného potomka ich rodu, grófku Ľudovítu Užovičovú-Blundellovú. Nebyť je zanietenia pre vec, v jednom roku – 1899 - by nedokázali postaviť kostol, vedľa neho kláštor a nezaložili detskú opatrovňu. Na tomto základe obec stavala v nasledujúcich desaťročiach.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR