Obec Háj poskytuje množstvo prírodných krás a zaujímavostí

Háj 6. septembra (TASR) – V údolí Slovenského krasu, z jednej strany ohraničená pohorím Miglinc a z druhej Hájskym vrchom, leží obec Háj, ktorá pre nezainteresovaného návštevníka ponúka množstvo prírodných krás a turistických atrakcií.


"Zachovala sa tu tradičná ľudová architektúra, ktorú reprezentujú sedliacke domy typu palóc, ale aj ľudové zvyky a remeslá," uviedla pre TASR starostka obce v okrese Košice – okolie Irena Gajdošová. Objasnila, že charakteristické pre hájske domy sú priečelia s nápismi alebo ľudovými motívmi.

Starostka, ktorá je vo funkcii už šestnásty rok, dodala, že tu žije 283 obyvateľov. Z nich takmer 80 percent je maďarskej národnosti, necelých 20 percent slovenskej národnosti a menej ako jedno percento tvoria Rómovia. "V 32 domoch máme chalupárov. Väčšinou sú to Košičania, ktorí v ostatných rokoch objavili čaro našej obce," pokračovala Gajdošová s tým, že táto skutočnosť prispieva k tomu, že dedina nechátra.

V Háji sa podarilo rekonštruovať kultúrny dom, ku ktorému pristavali turistickú ubytovňu. "Turistov tu najviac zaujíma príroda, množstvo turistických chodníkov, dostupnosť do okolitých lokalít," doplnila starostka. Podľa nej problémom v obci je starý 60-ročný vodovod, ktorý čaká na opravu a tiež prístupová cesta od Turne nad Bodvou, ktorá je vo veľmi zlom stave. "Akosi nikdy nezvýšia financie na jej opravu, aj keď na situáciu neustále upozorňujeme na Košickom samosprávnom kraji," poznamenala.

Funguje tu aktívny Klub dôchodcov, dobrovoľný hasičský zbor, poľovnícky aj rybársky zväz, donedávna bol aktívny aj spevácky zbor, ktorý teraz vystupuje len sporadicky. "Organizujeme tu aj kultúrno-spoločenské podujatie Obecné dni, v rámci ktorého vystupujú folklórne súbory z okolia aj z Maďarska, predstavujú sa ľudové remeslá a podávame pri tej príležitosti našu špecialitu – prekladané lokše, pripravované z múky a kyslého mlieka," doplnila Gajdošová.

Fotogaléria

Bohatý kultúrny život a históriu obce predstavuje aj zborník ľudových piesní

Obec Háj (po maďarsky Áj) v okrese Košice – okolie leží v hlbokej doline medzi horami a bola osídlená omnoho neskôr, ako okolité dediny.

O Háji sa prvý raz dozvedáme v roku 1340, keď pre jasovským konventom došlo k rozdeleniu majetkov medzi jednotlivými vetvami šľachtického rodu Tekušovcov. No mnoho skôr než dedina Háj, bol tu už názov potoka, podľa ktorého dostala obec svoje meno.

Podľa súpisu domov Turnianskej stolice z roku 1598, bolo v Háji napočítaných okrem richtárskeho domu 36 obývaných domov a jeden neobývaný. Podľa vtedy známych priezvisk – Zekely, Hercegh, Kiraly, ale aj Kosso, Jeczko, Laczko, vidno, že už koncom 16. storočia sa tu miešalo maďarské a slovenské obyvateľstvo. Dedina bola však prevažne maďarská a aj Slováci, ktorí sem postupne prichádzali, sa pomaďarčovali. Obyvatelia obce aj dnes hovoria väčšinou po maďarsky. Názov obce teda podľa dobových dokumentov nemožno vysvetľovať slovenským ekvivalentom háj, ale vychádza z maďarského slova áj – rokľa, údolie.

"Až do roku 1964 bol Háj samosprávnou obcou. Rozhodnutím vtedajších vyšších orgánov sa dedina zlúčila s Turňou nad Bodvou pod názvom Turnianske Podhradie. V roku 1990 sa obec opäť odčlenila a vznikla nová samospráva," priblížila situáciu starostka obce Irena Gajdošová. Zdôraznila, že obyvatelia Hája sa ani v časoch, keď boli zlúčení s väčšou obcou, s touto skutočnosťou nezmierili a dedina žila svojím rytmom a zvykmi.

"Dôkazom toho je kniha známeho maďarského zberateľa ľudových piesní Lajosa Vargyasa Hudobný svet v maďarskej dedine Háj, kde popísal vyše tisíc piesní z tejto oblasti a vyhotovil k nim aj notové zápisy. Kniha slúžila ako akási učebnica aj pre miestny spevokol," dodala starostka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR