Obec Becherov vraj dostala meno podľa sluhu

Becherov 26.októbra (TASR) – Obec Becherov, ktorá leží v slovensko-poľskom pohraničí v okrese Bardejov sa v starých písomných dokumentoch spomína po prvýkrát v roku 1414. Jej história však nepochybne siaha až do začiatkov 13. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou ju založili roľnícki usadlíci.


Táto obec kde žije prevažne rusínska menšina, patrila odjakživa do Makovického panstva, teda bola majetkom pánov hradu nad obcou Zborov. Počas svojej existencie mala pomenovania v rôznych jazykoch, ktoré však boli ekvivalentom súčasného názvu. V záznamoch sa objavuje ako Kewberher, Byharo, Bicharo, Bicharowa, Bekhero či Becharow. Ako vniklo pomenovanie, to sa zachovalo v ľudovom rozprávaní.

"Povesť hovorí, že tu bol gazda, ktorý mal dcéru a ona sa topila v rybníku, kde ju zachránil mládenec, ktorý pochádzal z Haličiny. Z vďaky mu tú dcéru dal za ženu a ten mládenec sa vraj volal Becher. Takže takto mohol vzniknúť názov našej obce," povedal starosta obce Jozef Gmiterko.

Obyvatelia dediny sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom, čo podľa slov starostu zdôrazňuje aj obecný erb. V Červeno-zelenom poli je vyobrazená postava muža a mlynského kameňa. Také sa tu vraj kedysi vyrábali a slúžili na ručné drvenie zrna.

Starosta doplnil, že pred niekoľkými desiatkami rokov sa takmer v každom dome v dedine nachádzal jeden alebo i viac takýchto kameňov, ale dnes by ste ich už hľadali len veľmi ťažko.

Becherov patril oddávna k pomerne veľkým dedinám. Počet jeho obyvateľov sa rozrastal a podľa úradných záznamov tu v roku 1828 žilo 971 obyvateľov. Potom však ľudia z pod svahov Beskýd začali odchádzať. Najviac ich odišlo po vojne keď v Bardejove vznikla fabrika JAS v Košiciach VSŽ. Dnes tu žije len 270 ľudí.

K najznámejším rodákom z Becherova patrí nepochybne spisovateľ, novinár a učiteľ Fedor Lazorik, ktorý sa tu narodil v roku 1913. Študoval v Ruskom učiteľskom ústave v Prešove. Neskôr učil v rôznych obciach na východnom Slovensku i Zakarpatsku. Po vojne Lazorík pôsobil ako redaktor a následne šéfredaktor novín Prjaševščina.

Básnik, prozaik a publicista, ktorý písal v ukrajinčine, svoje diela venoval rodnému kraju, povojnovému vývoju, prírode, ale aj detskému čitateľovi. Domáci si pamätajú, že spolu so svojimi kamarátmi z detstva, ktorí pôsobili ako lekári, profesori či ekonómovia sa často vracal do Becherova.

Dôchodca Michal Brinda si spomína ako sa títo lokálpatrioti stretávali a chodili po okolí a čistili a opravovali studničky a pramene.

"Boli asi piati alebo šiesti - takí národovci čo sa tak stretávali. Dohodli sa, zišli sa pri vode, tak radi mali tú prírodu a Becherov, že chodili s tým hrnčekom po studničkách, tam pohovorili a z toho potom Lazorík písal básničky," spomína si 80-ročný dôchodca.



.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR