Občania budú piaty raz voliť hlavu štátu, túto možnosť majú 20 rokov

Chronológia udalostí, ktoré viedli k uzákoneniu priamej voľby prezidenta

V sobotu 16. marca sa uskutoční prvé kolo voľby prezidenta Slovenskej republiky. V prípade, že v ňom žiadny z uchádzačov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, bude sa druhé kolo konať 30. marca. Návrhy kandidátov bolo možné doručiť do 31. januára do polnoci.

12. decembra 1997 – NR SR schválila volebný poriadok na voľbu prezidenta SR poslancami parlamentu. Prezidentom republiky sa podľa neho mal stať kandidát, ktorý v tajnom hlasovaní poslancov získa najmenej tri pätiny (90) hlasov. V prípade, že prezident nebol zvolený, sa do 14 dní konala opakovaná voľba. Pri väčšom počte uchádzačov postupovali do opakovanej voľby dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Voľba prezidenta republiky sa mala konať v posledných 60 dňoch volebného obdobia úradujúceho prezidenta.

29. januára 1998 – V prvom skrutíniu prvého kola volieb poslanci NR SR nezvolili prezidenta. O tento post sa uchádzali Juraj Hraško, Štefan Markuš a Augustín Kurek. Hraško a Markuš postúpili do druhého skrutínia.

6. februára 1998 – Ani v druhom skrutíniu v prvom kole volieb kandidáti Juraj Hraško a Štefan Markuš nezískali potrebných 90 hlasov a voľba prezidenta SR nebola úspešná.

24. februára 1998 – Prezident SR Michal Kováč sa na rokovaní s predsedom vlády Vladimírom Mečiarom dohodol na spôsobe, akým vláda prevezme časť prezidentských právomocí. Kováčovi sa končilo funkčné obdobie 2. marca 1998, jeho nástupca nebol zvolený. Prezident navrhol, aby sa prevzatie právomocí uskutočnilo 2. marca o 16.00 h.

2. marca 1998 – V Prezidentskom paláci sa uskutočnil slávnostný akt odovzdania právomocí, ktoré podľa Ústavy SR prešli z prezidenta SR na vládu SR. Po doznení štátnej hymny sa Michal Kováč pred Prezidentským palácom rozlúčil podaním ruky s predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom, premiérom Vladimírom Mečiarom, členmi vlády, predsedom Ústavného súdu Milanom Čičom a pracovníkmi Kancelárie prezidenta SR. Potom Michal Kováč opustil Prezidentský palác, na ktorom už neviala prezidentská štandarda.

5. marca 1998 – NR SR v prvom skrutíniu druhého kola volieb nezvolila prezidenta SR. Zo 124 poslancov odovzdalo 117 platné hlasovacie lístky. Za kandidáta Ladislava Balleka bolo 49, proti 60, hlasovania sa zdržalo osem poslancov. Za kandidáta Milana Fogaša, ktorého navrhol nezávislý poslanec Miroslav Kočnár, hlasovalo päť poslancov, proti 91 a hlasovania sa zdržalo 21 členov parlamentu.

19. marca 1998 - Poslanci NR SR ani v druhom skrutíniu nezvolili hlavu štátu. Po odstúpení Milana Fogaša ostal ako jediný kandidát spisovateľ Ladislav Ballek. Zo 124 poslancov odovzdalo 120 platné hlasovacie lístky. Za Balleka hlasovalo 50 poslancov, proti bolo 67 a hlasovania sa zdržali traja členovia parlamentu.

16. apríla 1998 – Poslanci NR SR v treťom kole nezvolili prezidenta Slovenskej republiky. Na akte sa zúčastnilo 135 poslancov. Za kandidáta HZDS Milana Sečánskeho hlasovalo 59 poslancov, proti 25 a hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Za kandidátku SDĽ Brigitu Schmögnerovú sa vyslovilo 43 poslancov, proti 71 a hlasovania sa zdržalo 11 členov zákonodarného zboru. Kandidát Zdeno Šuška získal päť hlasov, proti hlasovalo 63 poslancov a hlasovania sa ich zdržalo 57.

30. apríla 1998 - V druhom skrutíniu tretieho kola poslanci nezvolili prezidenta. Hlasovacie lístky si prevzalo 135 poslancov. Za kandidáta HZDS Milana Sečánskeho hlasovalo 72 poslancov, proti bolo 45 a 11 sa hlasovania zdržalo. Za kandidátku Brigitu Schmögnerovú hlasovalo 47 poslancov, proti bolo 77 a štyria sa hlasovania zdržali.

29. mája 1998 - Parlament nezvolil ani v štvrtom kole prezidenta SR. Za kandidáta Vladimíra Abraháma hlasovalo 13 poslancov, proti bolo 49 a hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Keďže nezávislý poslanec Miroslav Kočnár stiahol Abrahámovu kandidatúru, opakovaná voľba plánovaná na 11. júna sa neuskutočnila.

9. júla 1998 – NR SR nezvolila prezidenta ani na 50. schôdzi v prvom hlasovaní piateho kola. Jediným kandidátom bol profesor Otto Tomeček, navrhnutý poslaneckým klubom HZDS. Zo 110 poslancov odovzdalo 105 hlasovacie lístky, z toho tri boli neplatné. Za Otta Tomečka hlasovalo 86 poslancov, proti bolo 11 a piati sa hlasovania zdržali. Ešte v ten deň sa konalo druhé skrutínium, v ktorom Tomeček získal rovnaký počet hlasov a prezidentom sa nestal.

6. augusta 1998 - Avizovaná schôdza NR SR na voľbu prezidenta SR sa neuskutočnila, pretože v stanovenom termíne nebol predložený žiadny kandidátsky návrh. Ďalšie termíny volieb prezidenta SR poslancami NR SR určil predseda NR SR Ivan Gašparovič na 3. septembra 1998. Nový predseda NR SR Jozef Migaš určil termíny na 3. decembra, 17. decembra a 14. januára 1999. Tieto voľby sa nekonali, pretože poslanci v stanovených lehotách nikoho nenavrhli.

25. septembra 1998 – Na Slovensku sa začali parlamentné voľby, po ktorých vládu Vladimíra Mečiara a koalíciu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenskej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) vystriedala koalícia štyroch subjektov. Tvorili ju: Slovenská demokratická koalícia (SDK), Strana maďarskej koalície (SMK), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Strana občianskeho porozumenia (SOP), ktoré podporovali myšlienku umožniť občanom SR, aby prezidenta volili priamo.

28. októbra 1998 – Štyri strany, SDK, SMK, SDĽ a SOP, podpísali koaličnú dohodu, ktorá obsahovala aj ustanovenie: "Zmluvné strany sa zaväzujú do týždňa od podpisu koaličnej zmluvy rokovať o spôsobe voľby prezidenta republiky (voľba v Národnej rade SR podľa Ústavy SR, alebo voľba prezidenta priamo občanmi na základe zmeny ústavy) a podporia spoločného kandidáta vládnej koalície Rudolfa Schustera."

16. novembra 1998 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa zaviedla priama voľba prezidenta občanmi, podali predsedovi NR SR Jozefovi Migašovi poslanci Ivan Šimko (SDK), Peter Kresák (SOP), Ladislav Orosz (SDĽ) a Lajos Meszáros (SMK).

14. januára 1999 - Poslanci NR SR schválili ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta občanmi SR. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 108 poslancov, za schválenie sa vyslovilo všetkých 93 poslancov (všetci z vládnej koalície), proti bol jeden poslanec, hlasovania sa zdržalo 11 a traja nehlasovali. Ústavný zákon 9/1999 Z. z. zo 14. januára 1999, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z.z. v článku 101 stanovil: "Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov." Zákon upravil aj podmienky kandidatúry na post prezidenta (najmenej 15 poslancov NR SR alebo petícia podpísaná najmenej 15.000 občanmi), právomoci prezidenta, či možnosti jeho odvolania.

27. januára 1999 – Vláda SR schválila Návrh zákona o spôsobe voľby prezidenta SR, o ľudovom hlasovaní a jeho odvolaní a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ďalej upravoval priamu voľbu prezidenta schválenú v ústavnom zákone.

18. marca 1999 – NR SR definitívne schválila zákon o spôsobe voľby prezidenta SR, ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a novelu Občianskeho súdneho poriadku. Pri prezentácii 90 poslancov za návrh hlasovalo 89 a jeden sa hlasovania zdržal. Zákon má charakter vykonávacej právnej normy umožňujúcej voľbu hlavy štátu priamo občanmi.

19. marca 1999 - Predseda NR SR Jozef Migaš vyhlásil voľbu prezidenta SR a zároveň svojím rozhodnutím určil deň konania voľby na sobotu 15. mája 1999. Pre prípad, ak ani jeden z kandidátov na prezidenta SR nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, predseda NR SR určil deň konania druhého kola volieb prezidenta republiky na sobotu 29. mája 1999.

9. apríla 1999 – NR SR do polnoci prijala nomináciu 11 kandidátov, ktorí sa v priamej voľbe uchádzali o post prezidenta SR. Straníckymi kandidátmi boli Vladimír Mečiar, Ján Slota a Rudolf Schuster, ktorí však zároveň splnili podmienky aj na občiansku nomináciu. Do prvého kola prezidentských volieb vstúpili ako občianski kandidáti Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Michal Kováč, Juraj Švec, Juraj Lazarčík, Boris Zala, Ján Demikát a Július Kubík.

13. apríla 1999 - Predseda NR SR Jozef Migaš prijal desať kandidatúr na voľbu prezidenta SR. Využil ustanovenia zákona č.46/1999 Z.z. a odmietol návrh kandidáta Júliusa Kubíka, pretože nebola splnená jedna z podmienok, aby petíciu podpísalo najmenej 15.000 občanov SR.

30. apríla 1999 - Začala sa oficiálna volebná kampaň pred prvou priamou voľbou prezidenta SR. Skončila sa 48 hodín pred začiatkom voľby - 13. mája o 7.00 h. Výsledky prieskumov verejnej mienky bolo možné uverejňovať najneskôr tri dni pred dňom konania voľby.

11. mája 1999 - Bývalý prezident SR Michal Kováč sa vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera. Svoje rozhodnutie odôvodnil slovami, že úspech Slovenska a demokracie sú pre neho hodnoty, ktoré kladie na najvyššie miesto. Preto považuje za dôležité, aby už prvé kolo volieb ukázalo, že väčšina občanov si neželá návrat k mečiarizmu, ale pokračovanie cesty zvolenej v parlamentných voľbách.

15. mája 1999 – Konalo sa prvé kolo historicky prvých priamych volieb prezidenta SR. V prvom kole si postup do druhého kola zabezpečil Rudolf Schuster. Víťazom sa stal so ziskom 47,37 percenta odovzdaných hlasov, druhého postupujúceho predsedu HZDS Vladimíra Mečiara podporilo 37,23 percenta voličov.

29. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole volieb 57,18 percenta hlasov.