Keby Nemci mali možnosť voliť v novembrových amerických prezidentských voľbách, 76 percent z nich by podporilo demokratického kandidáta Baracka Obamu a len 10 percent jeho republikánskeho súpera Johna ...
BERLÍN 24. júla (WEBNOVINY) - Keby Nemci mali možnosť voliť v novembrových amerických prezidentských voľbách, 76 percent z nich by podporilo demokratického kandidáta Baracka Obamu a len 10 percent jeho republikánskeho súpera Johna McCaina. 46-ročného illinoiského senátora často prirovnávajú k bývalému americkému prezidentovi Johnovi F. Kennedymu, ktorý v júni 1963 zelektrizoval vtedy železnou oponou rozdelené mesto výrokom "Som Berlínčan." Bývalý nemecký prezident Richard von Weizsaecker uviedol, že Obama by mohol vytvoriť novú cestu pre transatlantické partnerstvo. "Kennedy povedal slávnu vetu Som Berlínčan a Obama by mohol v Berlíne vyslať signál, že Amerika v budúcnosti počíta s Európou," povedal pre denník Bild. "Dlho sme si mysleli, že nikto v Amerike sa už nezaujíma o náš kontinent, príchod a vystúpenie Obamu však ukazujú, že táto predpojatosť je mylná." Vo štvrtok večer okolo 19:30 Obama vystúpi s prejavom o americko-európskych vzťahoch, čo má symbolický význam, pretože práve v Berlíne s významnými vyhláseniami vystúpili viacerí americkí prezidenti vrátane Kennedyho, Ronalda Reagana a Billa Clintona. Európska verejnosť pozitívne prijala jeho odmietnutie invázie Iraku a víta ciele Obamovej zahraničnej politiky, medzi ktoré zaradil zatvorenie väzenia pre podozrivých z terorizmu v zálive Guantánamo, boj proti jadrovému šíreniu a zapojiť sa do úsilia proti klimatickým zmenám. Obyvatelia vítajú aj Obamove výzvy na rokovanie s Iránom o jeho jadrovom programe a angažovanie sa v blízkovýchodnom mierovom procese. Denník Handelsblatt však uviedol, že Európania si musia byť vedomí, že za silnejšie transatlantické partnerstvo musí očakávať, že kontinent urobí viac v oblastiach ako je silnejšie vojenské nasadenie v Afganistane, kde Obama v sobotu odštartoval svoje zahraničné turné. "Sú tu varovania (napríklad v súvislosti s trestom smrti), že Obamu si nemožno zamieňať s utajeným Európanom v amerických voľbách," napísal denník. "Ďalšie sklamanie príde v súvislosti s Afganistanom, kde chce posilniť počty vojakov. Obamovo posolstvo je: drahí Európania, drahí Nemci, zoberiem vás za slovo, ak budem zvolený. Väčšia medzinárodná koordinácia znamená väčšia európska angažovanosť v oblastiach konfliktov," dodal Handelsblatt. Demokratický kandidát pricestoval do Nemecka z Izraela, kde sa pokúšal ubezpečiť Izraelčanov - predovšetkým však amerických židov - že jeho snahy o priame rokovania s Iránom nie sú ukážkou jeho slabosti, ale súčasťou stratégie "novej americkej diplomacie". Obama v stredu prisľúbil Izraelčanom aj Palestínčanom, že využije svoj vplyv v Bielom dome na vyriešenie ich desaťročia trvajúceho konfliktu - ak v novembri vyhrá voľby. Medzitým, jeho republikánsky rival John McCain vedie kampaň oveľa menej ostentatívnym spôsobom - v amerických supermarketoch. Rozdiel bol aj v obsahu: v stredu sa McCain venoval skôr domácim politickým a ekonomickým otázkam. Cena ropy a plynu "je v hlave každého v tejto miestnosti", povedal na mítingu v pennsylvánskom Wilkes-Barre. Ako vyhlásil, posledný pokles ceny čierneho zlata o 10 dolárov za barel bol reakciou na Bushove zrušenie zákazu takzvanej pobrežnej ťažby ropy. Vietnamský veterán kritizoval Obamu, ktorý ťažbu ropy na americkom pobreží odmieta z ekologických dôvodov. Nedávny prieskum zverejnený agentúrou Associated Press uvádza, že práve ekonomika je pre Američanov v súčasnosti témou číslo jeden. Zatiaľ čo neistota obyvateľov USA v otázke možného ďalšieho rastu cien energií vytrvalo stúpa, Irak rezonuje v americkej verejnosti čoraz menej. V Nemecku sa Obama stretol s kancelárkou Angelou Merkelovou, ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom, ako aj starostom Berlína Klausom Wowereitom. Jeho predvolebná cesta po Európe bude pokračovať vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Následne sa rodák z Honolulu vráti do Chicaga. SITA/