|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. januára 2009
Obama prikázal zatvoriť väznicu na Guantáname
Nový americký prezident Barack Obama vo štvrtok podpísal dokumenty, ktorými začal zmeny v prístupe orgánov Spojených štátov k podozrivým z terorizmu. Medzi rozhodnutiami, ktoré obsahuje trojica ...
Zdieľať
WASHINGTON 22. januára (WEBNOVINY) - Nový americký prezident Barack Obama vo štvrtok podpísal dokumenty, ktorými začal zmeny v prístupe orgánov Spojených štátov k podozrivým z terorizmu. Medzi rozhodnutiami, ktoré obsahuje trojica výkonných nariadení a prezidentská direktíva, je uzavretie zadržiavacieho strediska v kubánskom zálive Guantánamo, prehodnotenie vojenských súdov s podozrivými a zákaz najtvrdších vypočúvacích metód. Neslávne známu väznicu na Guantáname by mali zatvoriť v priebehu jedného roka, čím Obama splní jeden z hlavných sľubov svojej prezidentskej kampane. Ešte v utorok nový šéf Bieleho domu nariadil prerušenie všetkých procesov na Guantáname na obdobie 120 dní, počas ktorého prehodnotia činnosť vojenských tribunálov.
Špeciálne vojenské tribunály na Guantáname v roku 2006 zriadila administratíva Obamovho predchodcu Georgea W. Busha. Ich účelom bolo súdiť podozrivých z terorizmu, pričom sa ne nevzťahovali pravidlá platné pre civilné či iné vojenské súdy. Väznicu na kubánskej základni Američania zriadili už v roku 2002 po spojeneckej invázii do Afganistanu. Bushova vláda tvrdila, že zadržaní sú "nepriateľskí bojovníci" organizácie nespadajúcej pod žiadny štát a nie sú preto chránení Ženevskými konvenciami o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. V nasledujúcich rokoch na Guantáname zadržiavali približne 800 ľudí. Počet zadržiavaných sa v súčasnosti odhaduje na 245, pričom proti väčšine z nich doteraz nevzniesli žiadne obvinenia. Medzi problémy, ktoré musí vyriešiť nová vláda, patrí aj to, kam umiestni väzňov z Guantánama a ako bude niektorých stíhať za vojnové zločiny.
Ako uviedol nemenovaný vysokopostavený úradník, ktorého cituje tlačová agentúra AFP, štvrtkové nariadenia znamenajú aj zatvorenie všetkých centier určených na zadržiavanie podozrivých z terorizmu v zahraničí. Jedno z podpísaných výkonných nariadení podľa neho "prikazuje, aby CIA (Ústredná spravodajská agentúra) čo najrýchlejšie uzavrela každé zadržiavacie zariadenie, ktoré v súčasnosti funguje, a neprevádzkovala takéto zariadenia ani v budúcnosti".
Nariadenia, ktoré Obama podpísal v Oválnej pracovni Bieleho domu, tiež obsahujú vytvorenie zvláštneho orgánu, ktorého úlohou bude do 30 dní navrhnúť postupy pri zaobchádzaní s podozrivými z terorizmu zadržanými v budúcnosti. Ďalšou súčasťou je pokyn, aby americké orgány pri vypočúvaní dodržiavali armádne predpisy. Tie výslovne zakazujú používanie vyhrážok, donucovacích prostriedkov, fyzického týrania a kontroverznej metódy simulovaného topenia, ktorú kritici označujú za mučenie. Podľa nemenovaného zdroja z amerického Kongresu, ktorý cituje tlačová agentúra AP, však vláda plánuje zvážiť doplnenie o ďalšie agresívne metódy vypočúvania.
Obamova direktíva je určená ministerstvu spravodlivosti, ktoré má preskúmať prípad Katarčana Alího al-Marrího. Ten je v súčasnosti oficiálne jediným "nepriateľským bojovníkom" zadržiavaným na pôde Spojených štátov a podľa úradov je agentom teroristickej organizácie al-Kájda. Revízia sa zameria na to, či má al-Marrí právo žalovať vládu pre obmedzovanie slobody, ktoré už Najvyšší súd priznal väzňom z Guantánama.
SITA/AP
Špeciálne vojenské tribunály na Guantáname v roku 2006 zriadila administratíva Obamovho predchodcu Georgea W. Busha. Ich účelom bolo súdiť podozrivých z terorizmu, pričom sa ne nevzťahovali pravidlá platné pre civilné či iné vojenské súdy. Väznicu na kubánskej základni Američania zriadili už v roku 2002 po spojeneckej invázii do Afganistanu. Bushova vláda tvrdila, že zadržaní sú "nepriateľskí bojovníci" organizácie nespadajúcej pod žiadny štát a nie sú preto chránení Ženevskými konvenciami o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. V nasledujúcich rokoch na Guantáname zadržiavali približne 800 ľudí. Počet zadržiavaných sa v súčasnosti odhaduje na 245, pričom proti väčšine z nich doteraz nevzniesli žiadne obvinenia. Medzi problémy, ktoré musí vyriešiť nová vláda, patrí aj to, kam umiestni väzňov z Guantánama a ako bude niektorých stíhať za vojnové zločiny.
Ako uviedol nemenovaný vysokopostavený úradník, ktorého cituje tlačová agentúra AFP, štvrtkové nariadenia znamenajú aj zatvorenie všetkých centier určených na zadržiavanie podozrivých z terorizmu v zahraničí. Jedno z podpísaných výkonných nariadení podľa neho "prikazuje, aby CIA (Ústredná spravodajská agentúra) čo najrýchlejšie uzavrela každé zadržiavacie zariadenie, ktoré v súčasnosti funguje, a neprevádzkovala takéto zariadenia ani v budúcnosti".
Nariadenia, ktoré Obama podpísal v Oválnej pracovni Bieleho domu, tiež obsahujú vytvorenie zvláštneho orgánu, ktorého úlohou bude do 30 dní navrhnúť postupy pri zaobchádzaní s podozrivými z terorizmu zadržanými v budúcnosti. Ďalšou súčasťou je pokyn, aby americké orgány pri vypočúvaní dodržiavali armádne predpisy. Tie výslovne zakazujú používanie vyhrážok, donucovacích prostriedkov, fyzického týrania a kontroverznej metódy simulovaného topenia, ktorú kritici označujú za mučenie. Podľa nemenovaného zdroja z amerického Kongresu, ktorý cituje tlačová agentúra AP, však vláda plánuje zvážiť doplnenie o ďalšie agresívne metódy vypočúvania.
Obamova direktíva je určená ministerstvu spravodlivosti, ktoré má preskúmať prípad Katarčana Alího al-Marrího. Ten je v súčasnosti oficiálne jediným "nepriateľským bojovníkom" zadržiavaným na pôde Spojených štátov a podľa úradov je agentom teroristickej organizácie al-Kájda. Revízia sa zameria na to, či má al-Marrí právo žalovať vládu pre obmedzovanie slobody, ktoré už Najvyšší súd priznal väzňom z Guantánama.
SITA/AP