Obama podpísal zákon, ktorý obmedzuje sledovací program

Washington 3. júna (TASR) - Americký prezident Barack Obama podpísal v utorok zákon, ktorý v ten deň už skôr schválil Kongres a ktorý je reformou domáceho špionážneho programu vlády. Pôvodná legislatíva umožňovala spravodajským službám masové zhromažďovanie záznamov o telefonátoch Američanov, pripomenula tlačová agentúra Reuters.


Reformný zákon mení americkú bezpečnostnú politiku, ktorá sa začala uplatňovať krátko po útokoch na USA z 11. septembra 2001 - nový zákon teraz ukončuje systém masového sledovania, ktorý v roku 2013 verejnosti odhalil bývalý zamestnanec Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edward Snowden. Táto špionážna agentúra zhromažďovala a preverovala záznamy o telefonátoch Američanov, keďže hľadala stopy terorizmu, ale nemala povolené odpočúvať samotný obsah telefonátov.

Utorkové schválenie zákona nazvaného Freedom Act v Senáte je výsledkom dohody medzi demokratmi a niektorými najkonzervatívnejšími republikánmi v hornej komore Kongresu - odhlasovanie je aj víťazstvom prezidenta Obamu, demokrata, a prehrou lídra republikánskej väčšiny v Senáte Mitcha McConnella.

Pred schválením zákona senátori zamietli tri pozmeňujúce návrhy z dielne republikánskych lídrov. Senát nakoniec nový zákon schválil pomerom hlasov 67 k 32 - Snemovňa reprezentantov, dolná komora Kongresu, ho odhlasovala prevažnou väčšinou už minulý mesiac.

Obama hneď po hlasovaní v Senáte na Twitteri napísal, že schválený návrh zákona podpíše, len čo ho dostane. Prezident zároveň vyjadril radosť, že legislatíva bola odhlasovaná.

Federálny odvolací súd ešte 7. mája rozhodol, že zhromažďovanie záznamov o telefonátoch, teda zber "metadát", spravodajskými službami je protizákonný.

Nový zákon vyžaduje, aby telekomunikačné spoločnosti, napríklad Verizon Communications a AT&T, zhromažďovali a uchovávali "metadáta" o telefonátoch rovnako, ako to robili doteraz za účelom fakturácie.

Spoločnosti však namiesto pravidelného odovzdávania týchto dát americkým vládnym špionážnym službám budú musieť odovzdať dáta službám iba vtedy, ak od vlády dostanú žiadosť schválenú americkým federálnym súdom FISC.

Schválenie zákona je prvou veľkou legislatívnou reformou amerických sledovacích praktík odvtedy, ako ich pred dvoma rokmi verejne odhalil Snowden. Vyvolal tým debatu, ako vyvážiť nedôveru Američanov voči zásahom vlády do svojho súkromia a strach z teroristických útokov.

Platnosť pôvodného programu zhromažďovania záznamov o telefonátoch sa skončila v nedeľu 31. mája a aj platnosť dvoch ďalších programov domáceho sledovania - umožňoval ich zákon Patriot Act. Senát premeškal konečný termín na predĺženie týchto programov, ktoré povoľovali zber dát NSA aj Federálnemu vyšetrovaciemu úradu (FBI).


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR