O TRUMPOVI BEZ TRUMPA: Paríž hostil dôležitý klimatický summit

Paríž 13. decembra (TASR) - Lídri svetovej politiky a podnikateľskej sféry v utorok na klimatickom summite v Paríži prisľúbili, že urobia opatrenia, ktoré zosúladia investičné rozhodnutia s klimatickými cieľmi.


Klimatický summit s názvom Jedna planéta zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron na druhé výročie prijatia historickej parížskej klimatickej dohody, ktorá je zameraná na obmedzenie globálneho otepľovania. Zároveň ho zvolal ako protiváhu k oznámeniu amerického prezidenta Donalda Trumpa, že USA odstupujú od parížskej dohody.

Bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg oznámil, že 237 spoločností, celkovo v hodnote vyše 6,3 bilióna dolárov, podporuje návrhy na väčšiu podnikovú transparentnosť v otázkach klímy a čistoty ovzdušia.

Latinská Amerika, európske krajiny a Čína oznámili iniciatívy týkajúce sa stanovenia cien na trhu s emisiami tzv. skleníkových plynov.

A prezident Svetovej banky (SB) Jim Yong Kim v Paríži oznámil, že jeho organizácia už nebude po roku 2019 finančne podporovať prieskum ložísk ropy a plynu, vrtné práce ani ťažobné projekty - okrem výnimočných situácií v chudobnejších krajinách.

Macron otvoril v utorok zasadnutie na summite dôrazným varovaním, ktoré bolo v ostrom kontraste k jeho zvyčajnému optimizmu, napísala tlačová agentúra DPA. "Prehrávame bitku," povedal Macron. "Nesmieme si nič nahovárať."

Summit je na to, aby sme si dávali záväzky, nielen rečnili, povedal Macron. "A po tomto stretnutí budeme jeden druhého sledovať, ako plníme svoje sľuby," dodal.

Macron je jedným z najpoprednejších kritikov rozhodnutia amerického prezidenta Trumpa odstúpiť od parížskej dohody z roku 2015. Hoci sa na summite zúčastnilo vyše 50 hláv štátov a predsedov vlád, Trump chýbal - ale najviac sa hovorilo zrejme práve o ňom.

Bloomberg vyhlásil, že napriek odstúpeniu USA od klimatickej dohody Trump nemôže Spojeným štátom zabrániť, aby plnili svoje záväzky vyplývajúce z parížskej dohody, pretože jednotlivé štáty, mestá a firmy pracujú na ich zavádzaní do praxe.

"Naša koalícia teraz predstavuje vyše polovicu ekonomiky USA," povedal Bloomberg. "Spoločne splníme cieľ, ktorý si táto krajina stanovila v Paríži, a to znížením emisií najmenej o 26 percent. Neexistuje nič, čo môže Washington urobiť, aby nás zastavil," dodal exstarosta New Yorku.

Jeho slová zopakoval aj bývalý americký minister zahraničných vecí John Kerry. Povedal, že 38 štátov USA predstavujúcich 80 percent obyvateľov krajiny si dalo klimatické záväzky v súlade s parížskou dohodou z roku 2015.

Macron vyzval prítomných na potlesk pre účastníkov z USA, ale potom varoval, že Trumpov krok predsa len oslabil parížsku dohodu. "Nenapredujeme dostatočne rýchlo," upozornil.

Mnohí rečníci zdôraznili potrebu lepšej informovanosti, aby bolo možné podporiť práve tie investičné rozhodnutia, ktoré sú priateľské voči životnému prostrediu a klíme.

Bloomberg doplnil, že medzi 237 spoločnosťami podporujúcimi návrhy na transparentnosť v otázkach klímy a čistoty ovzdušia je aj osem z desiatich najvýznamnejších správcovských spoločností na svete, ako aj 20 z 30 celosvetovo významných bánk.

Spoločnosti sa hlásia k týmto záväzkom, pretože je v ich najlepšom záujme, aby boli informované o príležitostiach financovať "zelené" obchody a o rizikách obchodov nešetrných k životnému prostrediu či klíme. Vyhlásil to guvernér britskej centrálnej banky Bank of England Mark Carney.

Medzi firmami, ktoré oznámili konkrétne kroky, je aj francúzska poisťovňa AXA. Tá uviedla, že postupne prestane poisťovať nové projekty v ťažbe uhlia.

Mexický prezident Enrique Peňa Nieto medzitým oznámil založenie trhu s emisiami skleníkových plynov, ktorý by spojil krajiny Latinskej Ameriky s regionálnymi trhmi v USA a Kanade. Čínsky vicepremiér Ma Kchaj informoval, že jeho krajina bude tiež čoskoro skúmať možnosť založenia trhu s emisiami skleníkových plynov. Nemecko, Británia, Francúzsko a Holandsko takisto prisľúbili, že budú zvažovať zvýšenie cien emisií v určitých odvetviach alebo celkovo.

Cieľom historickej parížskej klimatickej dohody z roku 2015 je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť tzv. neutralita, teda malo by sa vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.

Spojené štáty na summite reprezentovali iba zástupcovia veľvyslanectva v Paríži. Prezidenta Trumpa, ktorý odstúpil od klimatickej dohody z roku 2015, nepozvali. Macron však vyjadril nádej, že Trump sa k dohode opäť raz pripojí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR