O Sulíkových listoch výbor zatiaľ nerozhodol

Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 14. septembra (WEBNOVINY) - Predseda parlamentu Richard Sulík zatiaľ nemusí vysvetľovať, ako to bolo s listami starostom a primátorom, aby miestnymi rozhlasmi vyzývali ľudí k účasti na tohtotýždňovom referende. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií totiž neprijal platné uznesenie k návrhu na začatie konania voči nemu, ktoré iniciovala predsedníčka výboru Renáta Zmajkovičová (Smer-SD). Podľa nej je podozrenie, že Sulík zneužil funkciu predsedu parlamentu v prospech iných právnických osôb, konkrétne v prospech svojej strany SaS. „Za peniaze Národnej rady SR si začal vlastnú volebnú kampaň. Ak chcel osloviť starostov a primátorov, malo to byť z peňazí strany,“ je presvedčená Zmajkovičová. Za vyžiadanie stanoviska od Sulíka hlasovalo sedem poslancov, dvaja boli proti a šiesti sa zdržali.

„Mne to pripadá ako veľmi silne politické podanie,“ skonštatovala Jarmila Tkáčová z SDKÚ-DS. Reagovala tak na slová Zmajkovičovej pri riešení iného prípadu, že koalícia vnáša na rokovanie politiku. Ako upozornila, v Sulíkovom liste sa nespomína jeho strana SaS ani spôsob, ako sa má hlasovať. Naopak, druhý najvyšší ústavný činiteľ v krajine je podľa nej povinný podporiť inštitút referenda. „V každej demokratickej krajine vyzývajú najvyšší ústavní činitelia k účasti na voľbách. Referendum a voľby nie je žiaden rozdiel,“ pridal sa jej spolustraník Štefan Kužma. “Ešte som nepočul, aby výzva ústavného činiteľa k voľbám bola porušením ústavného zákona,“ dodal. Darina Gabániová zo Smeru-SD nepovažuje za štandardné, aby ústavní činitelia zvlášť apelovali na občanov. „Neviem, z akého titulu predseda národnej rady ďakoval za organizačno-technickú prípravu referenda,“ poznamenala. Prekáža jej tiež, že Sulík do listov „vložil svoju osobnosť.“

O Sulíkovi sa rozhodne na najbližšej schôdzi

O tom, čo bude so Zmajkovičovej podaním voči Sulíkovi ďalej, rozhodne výbor pravdepodobne na nasledujúcej schôdzi. Tým, že neprijal platné uznesenie, dostal sa podľa názoru viacerých poslancov do právneho vákua. „Minimálne je to zaujímavé, zákon o ochrane verejného záujmu je v tomto zmysle deravý, pretože konanie sa začína automaticky podaním a výbor už nehlasuje o začatí konania, ale má právo skonštatovať, že prebieha. Keď nie je zastavené, automaticky prebieha,“ poznamenal podpredseda výboru Kamil Krnáč z SaS. Podobný názor má aj Zmajkovičová, ktorá poukázala na viacero chýb zákona a skonštatovala, že ho treba zmeniť. Dôležité však bude nájsť zhodu naprieč celým politickým spektrom, zmena si totiž vyžaduje ústavnú väčšinu.

SITA