|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 28.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Henrieta
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. októbra 2009
O skládkach odpadu nebudú rozhodovať obce ani VÚC
Plénum v dnešnom hlasovaní ďalej neposunulo návrh novely stavebného zákona, podľa ktorého by mali o výstavbe skládok rozhodovať obce a dotknuté vyššie územné celky. Nepomohlo ani to, že išlo ...
Zdieľať
BRATISLAVA 27. októbra (WEBNOVINY) - Plénum v dnešnom hlasovaní ďalej neposunulo návrh novely stavebného zákona, podľa ktorého by mali o výstavbe skládok rozhodovať obce a dotknuté vyššie územné celky. Nepomohlo ani to, že išlo o opozično-koaličný návrh, ktorý do parlamentu predložili spoločne Pavol Frešo z SDKÚ-DS a Miroslav Jureňa z ĽS-HZDS.
Poslanci nepodporili ani návrh Jozefa Mikuša z SDKÚ-DS, ktorý už po druhýkrát predložil novelu zákona o kolkových známkach. Mikuš navrhoval, aby ich bolo možné kúpiť v inštitúciách, ktoré používajú tieto známky ako platidlo. Chcel tak vrátiť situáciu do stavu spred augusta 2008, odkedy má na predaj kolkových známok monopol len Slovenská pošta. Túto situáciu mnohí zákonodarcovia označili za zbytočné šikanovanie ľudí a naháňanie „kšeftu“ pre poštu.
Úspešná nebola ani ďalšia opozičná poslankyňa. Plénum neposunulo do druhého čítania návrh Kláry Sárközy z SMK odstrániť podmienku priznania príspevku na samostatne zárobkovú činnosť pre dotknuté okruhy ľudí, ktorá spočíva v tom, aby boli najmenej tri mesiace vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Okrem toho chcela novelou zákona o službách zamestnanosti odstrániť ich povinnosť absolvovať prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zabezpečovanú úradom práce, ako aj podmienku predloženia podnikateľského zámeru spolu s predpokladanými nákladmi.
Poslanci nepodporili ani návrh opozičného poslanca Štefana Kužmu z SDKÚ-DS, ktorý navrhoval znížiť hranicu zodpovednosti za priestupok z pätnástich na štrnásť rokov. Novelou zákona o priestupkoch chcel riešiť problém rastu drobnej kriminality, a to najmä drobných krádeží. Zároveň chcel zákon o priestupkoch zosúladiť s trestným zákonom. Podľa Trestného zákona je trestná zodpovednosť fyzickej osoby od štrnástich rokov. V priestupkovej norme je hranica o rok vyššia, čo podľa Kužmu spôsobuje beztrestnosť páchateľa skutku, ktorý orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia ako priestupok. „Nejde o nič iné, len zjednotiť dva zákony,“ uviedol pred plénom. Do druhého čítania neprešiel ani ďalší Kužmov návrh, aby Trestný zákon postihoval aj krádeže v záhradách i v obydliach, ktorých výška nepresiahla viac ako 265 eur. Do tejto sumy je krádež považovaná len za priestupok, v priestupkovom konaní ich riešia obvodné úrady. Tým majú podľa Kužmu zlodeji vlastne „priestupkovú imunitu.“ Jeho zámerom je meniť Trestný zákon pre obete, ktorými sú mnohokrát napríklad starí ľudia. „Tento zákon je veľmi potrebný, veľmi dôležitý, treba ho prijať a tvrdo sledovať jeho plnenie,“ podporil ho Peter Dubravay z koaličnej SNS.
Poslanci nezahlasovali ani za návrh nezaradeného poslanca Pavla Minárika, ktorý chcel do zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dní doplniť štyri historické osobnosti a štyri vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie. Do zákona chcel doplniť Mateja Bela, Máriu Teréziu, sv. Štefana I., Chatama Sófera a medzi pamätné dni spomienky na výročia založenia Trnavskej univerzity, Academie Istropolitany, Prešovského kolégia a baníckej školy v Banskej Štiavnici.
SITA
Poslanci nepodporili ani návrh Jozefa Mikuša z SDKÚ-DS, ktorý už po druhýkrát predložil novelu zákona o kolkových známkach. Mikuš navrhoval, aby ich bolo možné kúpiť v inštitúciách, ktoré používajú tieto známky ako platidlo. Chcel tak vrátiť situáciu do stavu spred augusta 2008, odkedy má na predaj kolkových známok monopol len Slovenská pošta. Túto situáciu mnohí zákonodarcovia označili za zbytočné šikanovanie ľudí a naháňanie „kšeftu“ pre poštu.
Úspešná nebola ani ďalšia opozičná poslankyňa. Plénum neposunulo do druhého čítania návrh Kláry Sárközy z SMK odstrániť podmienku priznania príspevku na samostatne zárobkovú činnosť pre dotknuté okruhy ľudí, ktorá spočíva v tom, aby boli najmenej tri mesiace vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Okrem toho chcela novelou zákona o službách zamestnanosti odstrániť ich povinnosť absolvovať prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zabezpečovanú úradom práce, ako aj podmienku predloženia podnikateľského zámeru spolu s predpokladanými nákladmi.
Poslanci nepodporili ani návrh opozičného poslanca Štefana Kužmu z SDKÚ-DS, ktorý navrhoval znížiť hranicu zodpovednosti za priestupok z pätnástich na štrnásť rokov. Novelou zákona o priestupkoch chcel riešiť problém rastu drobnej kriminality, a to najmä drobných krádeží. Zároveň chcel zákon o priestupkoch zosúladiť s trestným zákonom. Podľa Trestného zákona je trestná zodpovednosť fyzickej osoby od štrnástich rokov. V priestupkovej norme je hranica o rok vyššia, čo podľa Kužmu spôsobuje beztrestnosť páchateľa skutku, ktorý orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia ako priestupok. „Nejde o nič iné, len zjednotiť dva zákony,“ uviedol pred plénom. Do druhého čítania neprešiel ani ďalší Kužmov návrh, aby Trestný zákon postihoval aj krádeže v záhradách i v obydliach, ktorých výška nepresiahla viac ako 265 eur. Do tejto sumy je krádež považovaná len za priestupok, v priestupkovom konaní ich riešia obvodné úrady. Tým majú podľa Kužmu zlodeji vlastne „priestupkovú imunitu.“ Jeho zámerom je meniť Trestný zákon pre obete, ktorými sú mnohokrát napríklad starí ľudia. „Tento zákon je veľmi potrebný, veľmi dôležitý, treba ho prijať a tvrdo sledovať jeho plnenie,“ podporil ho Peter Dubravay z koaličnej SNS.
Poslanci nezahlasovali ani za návrh nezaradeného poslanca Pavla Minárika, ktorý chcel do zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dní doplniť štyri historické osobnosti a štyri vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie. Do zákona chcel doplniť Mateja Bela, Máriu Teréziu, sv. Štefana I., Chatama Sófera a medzi pamätné dni spomienky na výročia založenia Trnavskej univerzity, Academie Istropolitany, Prešovského kolégia a baníckej školy v Banskej Štiavnici.
SITA