O Rudolfovi Slobodovi hovoria ako o nedocenenom spisovateľovi

Bratislava 6. októbra (TASR) - Slovenský prozaik, básnik, esejista, dramatik a autor literatúry pre deti Rudolf Sloboda patril k popredným predstaviteľom novej vlny v slovenskej literatúre. Jeho diela dodnes nadchýnajú úprimnosťou a humorom. Zomrel na vrchole svojej slávy, ktorú mu priniesli jeho romány Rubato, Krv, či drámy Armagedon na Grbe a Macocha. V utorok 6. októbra uplynie 20 rokov od jeho úmrtia.


Patril medzi najuznávanejších a súčasne najrozporuplnejších slovenských prozaikov. Našu literatúru obohatil o dvadsaťdva prozaických kníh, jednu básnickú zbierku (Večerná otázka vtákovi, 1977). Príbehy sú postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Písal o láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.

Rudolf Sloboda sa narodil 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi (dnes mestská časť Bratislavy). Začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Roky 1959-1962 prežil na vojenčine v južných Čechách. Po nej až do roku 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach. Nakoniec sa vrátil domov, do Devínskej Novej Vsi. V rokoch 1965-1969 bol redaktorom vo vydavateľstve Smena, 1972-1984 dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1984). Popri príležitostných zamestnaniach (bol aj hercom, natočil štyri filmy) pôsobil od roku 1988 ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou manželkou (mala psychické problémy) a dcérou žil v skromných pomeroch. Počas života sa opakovane liečil z alkoholizmu, posledné roky života bol abstinent.



Literárne Rudolf Sloboda debutoval v roku 1958 poviedkou Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou, uverejnenou v Mladej tvorbe. V ostravských baniach a Vítkovických železiarňach začal v roku 1965 písať svoj prvý román Narcis. Na základe vlastnej životnej skúsenosti stvárnil osudy mladého človeka hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosti slobodnej tvorby.

Koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia sa venoval predovšetkým poviedkovej, autobiografickej tvorbe, na ktorú nadviazal po niekoľkoročnej prestávke v roku 1976 zbierkou poviedok Hlboký mier. V roku 1982 vydal pravdepodobne svoje najvýraznejšie dielo, román Rozum - príbeh intelektuála z literárnych kruhov hľadajúceho východisko z bludného kruhu problémov spoločnosti tzv. reálneho socializmu. V posledných rokoch života napísal diela Rubato (1990), Krv (1991) a Jeseň (1994). K jeho prácam patria aj divadelné hry Armageon na Grbe (1993) a Macocha (1994). Pre deti napísal príbeh zo života dedinského chlapca Hraničný kameň (1989).

Dôležitou súčasťou Slobodovho života bolo písanie denníkov. Mnohé z nich osobne zničil, neúplnú zachovalú časť vydal jeho zať, prekladateľ Oto Havrila. V roku 2001 vyšla jeho biografia Rudolf Sloboda (autorka Zora Prušková), v roku 2011 monografia o jeho prozaickom diele pod názvom Medzi poviedkou a románom (autorka Gabriela Mihalková).

Spisovateľ Rudolf Sloboda sa vo veku 57 rokov dňa 6. októbra 1995 obesil vo svojom dome v bratislavskej Devínskej Novej Vsi.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR