|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. októbra 2011
O ropovode s Rakúskom stále nie je rozhodnuté
O definitívnej podobe projektu ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom stále nie je rozhodnuté. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministra hospodárstva Daniela Piršelová, ministerstvo ...
Zdieľať
BRATISLAVA 3. októbra (WEBNOVINY) - O definitívnej podobe projektu ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom stále nie je rozhodnuté. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministra hospodárstva Daniela Piršelová, ministerstvo hospodárstva v súčasnosti rokuje o projekte s ministerstvom životného prostredia a s dotknutými samosprávami. “Uvedomujeme si dôležitosť tohto projektu. Nechceme nič uponáhľať, preto intenzívne rokujeme,“ uviedla Piršelová.
Odporúčame:
Minister Miškov opäť klamal, tvrdia aktivisti
Ropovod zo Schwechatu nemá pre SR význam, tvrdia aktivisti
Nový ropovod povedie buď cez Bratislavu alebo cez Karpaty
Ropovod s Rakúskom prerokuje pracovná skupina
Občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov tvrdí, že ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) by mal viesť buď po Dolnozemskej, alebo po Einsteinovej ulici v Bratislave. "Pre nás jedna aj druhá trasa sú neprípustné a zároveň nekorešpondujú s jedným z vyhlásení ministerstva hospodárstva, ktoré hovorilo o tom, že trasa ropovodu bude obchádzať mesto Bratislava," uviedlo združenie. “Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že ropovod nepovedie cez Žitný ostrov. Dnes môžeme garantovať, že sme programové vyhlásenie naplnili. Žiadna z desiatich alternatívnych trás nevedie cez Žitný ostrov. Aktivity OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov preto považujeme za ukončené a nebudeme bližšie komentovať ich pochybné vyjadrenia,“ reagovala Piršelová.
Efektívnosť projektu sa analyzuje
Vláda v máji tohto roka zobrala na vedomie informáciu o ropovodnom prepojení Slovenska s Rakúskom a tento zámer schválila. V súčasnosti sa analyzuje ekonomická efektívnosť celého projektu vzhľadom na aktuálne a dlhodobé prognózy v oblasti prepravy, spracovania a spotreby ropy v regióne a tiež environmentálne a ekologické súvislosti spojené s jeho realizáciou. Výsledky tejto analýzy malo predložiť Ministerstvo hospodárstva SR na rokovanie vlády v septembri tohto roka, zatiaľ sa tak nestalo. Nový ropovod, ktorý by mal spojiť ropovodnú sieť Slovenska a Rakúska, by sa mohol začať stavať už v budúcom roku.
Buď cez Bratislavu alebo cez Malé Karpaty
Minister hospodárstva Juraj Miškov je presvedčený, že projekt ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom je pre Slovensko výhodný, pričom predpokladá, že vďaka projektu by bola štátna kasa bohatšia každý rok o zhruba 15 mil. eur. Vybudovať ropovodné prepojenie plánuje slovenská spoločnosť Transpetrol spolu so svojím rakúskym partnerom OMV, ktorí založili firmu BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát.
Ministerstvo hospodárstva vypracovalo desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor. Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Postavený by mal byť najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.
Odporúčame:
Minister Miškov opäť klamal, tvrdia aktivisti
Ropovod zo Schwechatu nemá pre SR význam, tvrdia aktivisti
Nový ropovod povedie buď cez Bratislavu alebo cez Karpaty
Ropovod s Rakúskom prerokuje pracovná skupina
Občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov tvrdí, že ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) by mal viesť buď po Dolnozemskej, alebo po Einsteinovej ulici v Bratislave. "Pre nás jedna aj druhá trasa sú neprípustné a zároveň nekorešpondujú s jedným z vyhlásení ministerstva hospodárstva, ktoré hovorilo o tom, že trasa ropovodu bude obchádzať mesto Bratislava," uviedlo združenie. “Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že ropovod nepovedie cez Žitný ostrov. Dnes môžeme garantovať, že sme programové vyhlásenie naplnili. Žiadna z desiatich alternatívnych trás nevedie cez Žitný ostrov. Aktivity OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov preto považujeme za ukončené a nebudeme bližšie komentovať ich pochybné vyjadrenia,“ reagovala Piršelová.
Efektívnosť projektu sa analyzuje
Vláda v máji tohto roka zobrala na vedomie informáciu o ropovodnom prepojení Slovenska s Rakúskom a tento zámer schválila. V súčasnosti sa analyzuje ekonomická efektívnosť celého projektu vzhľadom na aktuálne a dlhodobé prognózy v oblasti prepravy, spracovania a spotreby ropy v regióne a tiež environmentálne a ekologické súvislosti spojené s jeho realizáciou. Výsledky tejto analýzy malo predložiť Ministerstvo hospodárstva SR na rokovanie vlády v septembri tohto roka, zatiaľ sa tak nestalo. Nový ropovod, ktorý by mal spojiť ropovodnú sieť Slovenska a Rakúska, by sa mohol začať stavať už v budúcom roku.
Buď cez Bratislavu alebo cez Malé Karpaty
Minister hospodárstva Juraj Miškov je presvedčený, že projekt ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom je pre Slovensko výhodný, pričom predpokladá, že vďaka projektu by bola štátna kasa bohatšia každý rok o zhruba 15 mil. eur. Vybudovať ropovodné prepojenie plánuje slovenská spoločnosť Transpetrol spolu so svojím rakúskym partnerom OMV, ktorí založili firmu BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát.
Ministerstvo hospodárstva vypracovalo desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor. Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Postavený by mal byť najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.