O privatizáciu teplární majú záujem aj Rakúšania

Martinská teplárenská a. s. - turbínová hala.Foto: SITA/Milo FabianBRATISLAVA 18. februára (WEBNOVINY) - O privatizáciu teplárenských spoločností majú záujem aj Rakúšania. Zabojovať o šesť najväčších teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach plánuje spoločnosť Energie Steiermark AG, ktorá vlastní 100-percentný podiel v slovenskom holdingu Stefe SK, a.s. "S veľkým záujmom sme sledovali rozhodnutie slovenskej vlády a máme v pláne zúčastniť sa na privatizácii teplární," uviedol pre agentúru SITA predseda predstavenstva spoločnosti Stefe Peter Trummer.


Rakúšania chcú získať najmä teplárne v Martine a vo Zvolene, nevylúčili však účasť ani v tendri o zvyšné teplárne. "Keďže naša spoločnosť je prostredníctvom podnikov Martico v Martine a MPBH vo Zvolene dodávateľom tepla pre viac než polovicu konečných užívateľov v uvedených lokalitách, sú pre nás podniky Martinská teplárenská, ako aj Zvolenská teplárenská veľmi zaujímavé. Plánujeme však preskúmať aj možnosť účasti na privatizácii ďalších štyroch teplární a prípadne podať vlastnú ponuku," dodal Trummer. Rakúska firma bude mať záujem o kúpu minimálne 51-percentného podielu tej-ktorej teplárne. "Na to, aby sme tieto predimenzované teplárne spaľujúce hnedé uhlie dokázali pretvoriť na moderné, efektívne a ekologické podniky produkujúce teplo a elektrickú energiu, potrebujeme väčšinu, teda viac než 51-percentný podiel na to, aby sme potrebné reorganizačné a reštrukturalizačné kroky mohli realizovať dostatočne rýchlo," zdôraznil Trummer.

Spoločnosť Energie Steiermark nemá v pláne prevádzkovať prostredníctvom svojho slovenského holdingu Stefe SK zastaralé teplárne spaľujúce hnedé uhlie. "V prípade, že by sa našej spoločnosti podarilo získať väčšinový podiel týchto akciových spoločností, budeme sa snažiť pretvoriť ich na efektívne a ekologické podniky, a to v súlade s urbánnymi a klientskymi predpokladmi jednotlivých lokalít, v ktorých sa nachádzajú," konštatoval Trummer.

Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach už potvrdila pre agentúru SITA francúzska spoločnosť Dalkia. Na privatizácii šiestich najväčších teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie, prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil, ale ani nevylúčil.

Vládny kabinet rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely na svojom minulotýždňovom rokovaní. "Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku - pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu Mikloš. Zatiaľ podľa neho nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. “Bude však určite najmenej 51-percentný," uviedol pred týždňom Mikloš. Minister hospodárstva Juraj Miškov preferuje predaj 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností.

Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. "Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví," zdôraznili fond a ministerstvo financií. Spotrebitelia združení v asociácií ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %.

Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.