|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. júla 2013
O Karadžičovom osude rozhodnú na výročie Srebrenice
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vo štvrtok vynesie verdikt v odvolacom procese s bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom. Stane sa tak presne v ...
Zdieľať
HAAG 11. júla (WEBNOVINY) - Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vo štvrtok vynesie verdikt v odvolacom procese s bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom.
Stane sa tak presne v deň, keď si svet pripomína masakru v Srebrenici z roku 1995.
Súd v holandskom Haagu ešte v júni 2012 rozhodol o tom, že prokuratúra voči Karadžičovi nepredložila dostatok dôkazov v prípade obvinení z genocídy v siedmich oblastiach v Bosne a Hercegovine.
ICTY síce uznal, že voči Bosniakom páchali Srbi zločiny, Karadžičovi však nedokázali, že by sa cielene snažil o genocídu. Prokuratúra s verdiktom nesúhlasila, odvolala sa proti nemu a tribunál teraz prípady opäť posúdi, informuje spravodajský portál Balkan Insight.
Obvinenia voči Karadžičovi sa týkajú prevažne srebrenickej masakry z roku 1995, pri ktorej prišlo o život viac ako 8000 bosnianskych moslimov, a štvorročného obliehania Sarajeva, ktoré stálo život 10 000 ľudí. Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny.
Karadžič v tom čase pôsobil ako prezident bosnianskej Republiky srbskej. Ešte v roku 2012 požiadal o svoje prepustenie, keďže sa necítil byť vinný ani v jednom z 11 bodov obžaloby. Proces s ním však pokračuje dokazovaním viny v prípade ďalších zločinov spáchaných Srbmi. Karadžiča zatkli v júli 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
Stane sa tak presne v deň, keď si svet pripomína masakru v Srebrenici z roku 1995.
Súd v holandskom Haagu ešte v júni 2012 rozhodol o tom, že prokuratúra voči Karadžičovi nepredložila dostatok dôkazov v prípade obvinení z genocídy v siedmich oblastiach v Bosne a Hercegovine.
ICTY síce uznal, že voči Bosniakom páchali Srbi zločiny, Karadžičovi však nedokázali, že by sa cielene snažil o genocídu. Prokuratúra s verdiktom nesúhlasila, odvolala sa proti nemu a tribunál teraz prípady opäť posúdi, informuje spravodajský portál Balkan Insight.
Obvinenia voči Karadžičovi sa týkajú prevažne srebrenickej masakry z roku 1995, pri ktorej prišlo o život viac ako 8000 bosnianskych moslimov, a štvorročného obliehania Sarajeva, ktoré stálo život 10 000 ľudí. Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny.
Karadžič v tom čase pôsobil ako prezident bosnianskej Republiky srbskej. Ešte v roku 2012 požiadal o svoje prepustenie, keďže sa necítil byť vinný ani v jednom z 11 bodov obžaloby. Proces s ním však pokračuje dokazovaním viny v prípade ďalších zločinov spáchaných Srbmi. Karadžiča zatkli v júli 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.