|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. júna 2020
O inštalácii zariadení na úrade vlády mohla vedieť bezpečnostná rada, myslí si šéf tajných Pčolinský
Šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský si nemyslí, že niekto nepovolaný by bol schopný nainštalovať monitorovacie zariadenia na
Zdieľať
10.6.2020 (Webnoviny.sk) - Šéf Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský si nemyslí, že niekto nepovolaný by bol schopný nainštalovať monitorovacie zariadenia na Úrad vlády SR. Ako v stredu povedal pre médiá v súvislosti s policajnou raziou v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby, mohlo sa to naopak udiať napríklad zo súhlasom bezpečnostnej rady štátu.
„Podľa dostupných informácii boli zadržané nejaké zariadenia, môžme im pracovne hovoriť nejaké optické snímače,“ povedal s tým, že tieto zariadenia mohli slúžiť na ochranu pred kybernetickými útokmi, prípadne zavírením vládnej siete, ale aj na zaznamenávanie komunikácie.
„Predpokladám, že bez nejakého súhlasu oficiálnych štátnych autorít tie veci tam nainštalované byť nemohli a ak plnili úlohu, na ktorú boli schválené, tak si myslím, že celé toto je búrka v pohári vody,“ povedal Pčolinský.
Ak však zariadenia boli využité na iný účel, mohlo podľa Pčolinského dôjsť k závažnému porušeniu zákona.
„Ten účel aj príslušné dokumenty by predpokladám mohli predložiť tí štyria, ktorí boli zadržaní, prípadne ďalší ľudia,“ dodal s tým, že Slovenská informačná služba vo veci zainteresovaná nebola.
Štyri osoby zadržali policajti NAKA pri akcii v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES). Viac informácií však polícia o prípade neposkytla, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu objasňovania a vyšetrenia veci.
Podľa medializovaných informácií má polícia podozrenie, že štátna počítačová sieť Govnet bola celá odpočúvaná.
Zdroj: Webnoviny.sk - O inštalácii zariadení na úrade vlády mohla vedieť bezpečnostná rada, myslí si šéf tajných Pčolinský © SITA Všetky práva vyhradené.
Ak plnili úlohu, tak je to búrka v pohári
„Podľa dostupných informácii boli zadržané nejaké zariadenia, môžme im pracovne hovoriť nejaké optické snímače,“ povedal s tým, že tieto zariadenia mohli slúžiť na ochranu pred kybernetickými útokmi, prípadne zavírením vládnej siete, ale aj na zaznamenávanie komunikácie.
„Predpokladám, že bez nejakého súhlasu oficiálnych štátnych autorít tie veci tam nainštalované byť nemohli a ak plnili úlohu, na ktorú boli schválené, tak si myslím, že celé toto je búrka v pohári vody,“ povedal Pčolinský.
Ak však zariadenia boli využité na iný účel, mohlo podľa Pčolinského dôjsť k závažnému porušeniu zákona.
SIS nebola vo veci zainteresovaná
„Ten účel aj príslušné dokumenty by predpokladám mohli predložiť tí štyria, ktorí boli zadržaní, prípadne ďalší ľudia,“ dodal s tým, že Slovenská informačná služba vo veci zainteresovaná nebola.
Štyri osoby zadržali policajti NAKA pri akcii v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES). Viac informácií však polícia o prípade neposkytla, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu objasňovania a vyšetrenia veci.
Podľa medializovaných informácií má polícia podozrenie, že štátna počítačová sieť Govnet bola celá odpočúvaná.
Zdroj: Webnoviny.sk - O inštalácii zariadení na úrade vlády mohla vedieť bezpečnostná rada, myslí si šéf tajných Pčolinský © SITA Všetky práva vyhradené.
nasledujúci článok >>
Fico sa v statuse na sociálnej sieti vyjadril k rozhodnutiu Pellegriniho odísť zo Smeru-SD
Fico sa v statuse na sociálnej sieti vyjadril k rozhodnutiu Pellegriniho odísť zo Smeru-SD
<< predchádzajúci článok
V projekte Prvá pomoc vyplatili už takmer 240 miliónov eur a pomohli státisíckam zamestnancov
V projekte Prvá pomoc vyplatili už takmer 240 miliónov eur a pomohli státisíckam zamestnancov