O eure na Slovensku sa rozhodne v stredu

BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) - Slovensko sa v stredu dozvie, či sa v krajine bude od januára platiť eurom ako jej oficiálnou menou. Zodpovedajú to konvergenčné správy Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky, kde bude uvedené, či Slovensko plní kritériá Maastrichtu udržateľne, alebo nie. Podľa viacerých zdrojov však už má Slovensko isté, že hodnotenie bude pozitívne a komisia odporučí schválenie vstupu krajiny do eurozóny. Slovenská republika sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou stane 16. členom jedného z najsilnejších ekonomických zoskupení na svete, Európskej menovej únie. Bude to síce znamenať napríklad aj stratu samostatnej menovej politiky a jednorazové náklady pre podnikateľov, avšak odborníci sa zhodujú, že pre krajinu euro prinesie oveľa viac výhod, ako nevýhod. Pomôže najmä podnikom pri exporte či transakčných nákladoch, čo by sa malo odzrkadliť na zrýchlení ekonomického rastu a tiež zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva. Cesta Slovenska do eurozóny sa pritom začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Snahy Slovenska sa však v tomto smere naplno prejavili už nasledujúci rok. Koruna sa totiž v novembri 2005 po utajených rokovaniach slovenských a európskych autorít stala súčasťou európskeho systému výmenných kurzov ERM II, ktorý je často označovaný aj ako "čakáreň na euro". Minimálne dvojročný pobyt domácej meny v systéme je totiž jednou zo základných podmienok na prijatie eura. Pôvodne bola centrálna parita, teda hodnota od ktorej sa rámci ERM II kurz koruny voči euru môže pohybovať najviac do 15 % oboma smermi, stanovená na 38,455 SKK/EUR. Silná apreciácia koruny však viedla k posunu parity v marci minulého roku, a to zhruba o 8,5 % nadol na úroveň 35,4424 SKK/EUR. Ani pri tejto úrovni sa však kurz nezastavil a momentálne sa obchoduje zhruba 9 % pod úrovňou novej parity. Slovenská mena sa pritom v stanovených hraniciach udržala po celé dva roky, aj keď centrálna banka niekoľkokrát intervenovala proti jej posilňovaniu ale aj oslabovaniu. Významnejšou krízou koruna prešla iba v lete 2006, keď otázna politická podpora zavedenia eura od novej vlády zapríčinila jej prudké oslabenie, proti ktorému zasahovala priamo na trhu Národná banka Slovenska. Po deklarácii premiéra Roberta Fica o jednoznačnej podpore vstupu Slovenska do eurozóny sa však situácia upokojila a koruna opäť nastúpila na apreciačný trend. Analytici a díleri na finančných trhoch pritom očakávajú, že parita sa bude posúvať ešte raz, pričom pri novej úrovni by sa už stanovil aj konverzný kurz, pri ktorom by sa pri vstupe Slovenska do eurozóny vymieňali koruny za eurá. O hodnote konverzného kurzu sa momentálne často špekuluje, avšak známy bude až po júlovom samite európskej rady. Po začlenení koruny do systému ERM II sa pri oficiálnom plánovanom termíne zavedenia eura od januára 2009 začali slovenské zodpovedné inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenia plnenia ďalších maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Fiškálne kritérium po vlaňajších krátkodobých pochybnostiach vyplývajúcich z neistoty ohľadom započítania dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších inštitúcií do verejného okruhu Slovensko napokon splnilo so značnou rezervou. Deficit verejných financií za referenčný rok 2007 bol pod 3-percentným kritériom vyše 0,8 percentuálneho bodu a dlh verejnej správy bol o vyše polovicu nižší ako povoľuje 60-percentná hranica kritéria. Najväčšie otázniky dlhodobo viseli nad udržateľnosťou inflácie, teda cenovou stabilitou. Zo strany Slovenska bola kritizovaná predovšetkým samotná formulácia kritéria, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesme prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium tak totiž často tvoria krajiny, ktoré ani nie sú súčasťou eurozóny a kvôli špecifickým domácim podmienkam neodrážajú reálne situáciu v oblasti cenovej stability v ostatných krajinách. Slovensko napriek tomu aj túto prekážku zvládlo. Kritérium začalo plniť v auguste minulého roka a v marci, ktorý bol koncom dvanásťmesačného referenčného obdobia, bola pod hranicou kritéria 1 percentuálny bod. Ďalšiu udržateľnosť cenovej stability potvrdila koncom apríla samotná EK, ktorá Slovensku predpovedá infláciu v rámci mantinelov maastrichtského kritéria aj v tomto a nasledujúcom roku. Naopak najmenej problémovým kritériom bola už od začiatku príprav Slovenska na vstup do eurozóny stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Tie boli v marci pri hodnotení plnenia kritérií na Slovensku na úrovni 4,5 %, teda o 2 percentuálne body nižšie, ako maximálne povoľujú pravidlá Maastrichtu. Po potvrdení plnenia kritérií EK koncom apríla odpovedala aj na dlho diskutovanú otázku, ako vidí udržateľnosť inflácie na Slovensku. Vo svojej pravidelnej jarnej makroekonomickej prognóze totiž Slovensku predpovedá infláciu v tomto aj v budúcom roku pod hranicou maastrichtského kritéria, čím podľa názorov viacerých odborníkov deklarovala, že cesta Slovenska do Európskej menovej únie je otvorená. Práve tieto prognózy by mali potvrdiť aj stredajšie konvergenčné správy, ktoré sú v podstate definitívnym rozhodnutím o bytí alebo nebytí krajiny v eurozóne. Formálny proces síce bude naďalej prebiehať cez Európsky parlament až po oficiálne schválenie Radou Európskej únie na samite začiatkom júla tohto roka, všetky tieto inštitúcie by však názor Európskej komisie vyjadrený v konvergenčnej správe mali rešpektovať. SITA