|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. marca 2010
O dostavbe Mochoviec sa pojednáva v Ženeve
Dostavba jadrových blokov elektrárne v Mochovciach čelí v súčasnosti na pôde OSN obvineniu z porušovania medzinárodných dohovorov. "Dnes zasadá v ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA/Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 16. marca (WEBNOVINY) - Dostavba jadrových blokov elektrárne v Mochovciach čelí v súčasnosti na pôde OSN obvineniu z porušovania medzinárodných dohovorov. "Dnes zasadá v Ženeve Aarhuský výbor, aby prerokoval sťažnosť organizácie Global 2000 a ďalších mimovládnych organizácií z júla 2009. Hlavnou výhradou organizácií bolo, že stavebné povolenie na Mochovce 3,4 z roku 1986 bolo považované za dostačujúce, pričom v roku 2008 povolil Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR) zmenu stavby. Zároveň nebolo verejnosti umožnené účastníctvo v konaní, čo je podľa organizácií v rozpore s medzinárodnými záväzkami," informovala v utorok agentúru SITA hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová.
Aktivisti majú vážne výhrady aj voči prebiehajúcej výstavbe jadrových blokov ešte pred ukončením procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, známym ako EIA proces. "Posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je ešte ukončené a už sa stavia, čo znamená, že akékoľvek výhrady verejnosti nemôžu byť vzaté do úvahy a EIA proces sa stáva iba fraškou a nie riadnym zaangažovaním verejnosti“, povedala koordinátorka energetickej kampane Greenpeace Andrea Zlatňanská.
V utorok majú obe strany možnosť vyjadriť svoje argumenty, konečné rozhodnutie Aarhuskeho výboru bude známe do troch mesiacov. "Na zasadnutí výboru je Slovensko zastúpené širokou delegáciou pozostávajúcou z predstaviteľov ÚJD SR, Slovenských elektrární, a.s., Ministerstva životného prostredia SR, ale aj starostov obcí z okolia Mochoviec," uviedla Szabová. Dodala, že Aarhuský výbor zasadá každé tri mesiace a väčšinou prediskutuje jednu až tri sťažnosti. "Na zasadnutie výboru sa dostanú len tie sťažnosti, ktoré sa výboru zdajú relevantné a je tam podozrenie na porušenie Dohovoru," vysvetlila hovorkyňa.
Podľa Zlatňanskej je v tomto prípade už to výnimočné, že sa sťažnosť dostala na prerokovanie Aarhuskeho výboru. "Ak bude výbor súhlasiť so sťažnosťou, znamenalo by to, že Slovensko porušilo nielen Dohovor, ale aj Zmluvu o EÚ. Na chyby, ktoré jadrový priemysel a zodpovedné úrady robia v súvislosti s dostavbou či výstavbou jadrových elektrární, upozorňujeme už dlhšie. V konečnom dôsledku tak ale poškodzujú Slovenskú republiku a jej občanov. Dúfame, že sa nielen investori, ale aj štátne úrady poučia a začnú konať transparentne,“ dodala Zlatňanská.
Rozhodnutie výboru je právne záväzné rozhodnutie najvyššieho medzinárodného významu, v rozhodnutí výbor môže vyzvať Slovensko, aby chybu napravilo, napríklad obnovením celého procesu povoľovania a posudzovania. "V najhoršom prípade môže dôjsť k žalobe na Slovensko na Európskom súdnom dvore, ktorú môže podať iný členský štát alebo priamo Európska komisia," dodala Szabová.
Aarhuský dohovor bol podpísaný 25. júna 1998 v dánskom meste Aarhuse, platnosť nadobudol 30. októbra 2001. Aarhuský dohovor zaručuje verejnosti právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti a prístup k právnej ochrane pri vládnych rozhodnutiach, v procesoch a v otázkach týkajúcich sa miestnej, národnej a cezhraničnej ochrany životného prostredia. Zameriava sa na interakciu medzi občanmi a orgánmi verejnej moci.
SITA
Aktivisti majú vážne výhrady aj voči prebiehajúcej výstavbe jadrových blokov ešte pred ukončením procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, známym ako EIA proces. "Posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je ešte ukončené a už sa stavia, čo znamená, že akékoľvek výhrady verejnosti nemôžu byť vzaté do úvahy a EIA proces sa stáva iba fraškou a nie riadnym zaangažovaním verejnosti“, povedala koordinátorka energetickej kampane Greenpeace Andrea Zlatňanská.
V utorok majú obe strany možnosť vyjadriť svoje argumenty, konečné rozhodnutie Aarhuskeho výboru bude známe do troch mesiacov. "Na zasadnutí výboru je Slovensko zastúpené širokou delegáciou pozostávajúcou z predstaviteľov ÚJD SR, Slovenských elektrární, a.s., Ministerstva životného prostredia SR, ale aj starostov obcí z okolia Mochoviec," uviedla Szabová. Dodala, že Aarhuský výbor zasadá každé tri mesiace a väčšinou prediskutuje jednu až tri sťažnosti. "Na zasadnutie výboru sa dostanú len tie sťažnosti, ktoré sa výboru zdajú relevantné a je tam podozrenie na porušenie Dohovoru," vysvetlila hovorkyňa.
Podľa Zlatňanskej je v tomto prípade už to výnimočné, že sa sťažnosť dostala na prerokovanie Aarhuskeho výboru. "Ak bude výbor súhlasiť so sťažnosťou, znamenalo by to, že Slovensko porušilo nielen Dohovor, ale aj Zmluvu o EÚ. Na chyby, ktoré jadrový priemysel a zodpovedné úrady robia v súvislosti s dostavbou či výstavbou jadrových elektrární, upozorňujeme už dlhšie. V konečnom dôsledku tak ale poškodzujú Slovenskú republiku a jej občanov. Dúfame, že sa nielen investori, ale aj štátne úrady poučia a začnú konať transparentne,“ dodala Zlatňanská.
Rozhodnutie výboru je právne záväzné rozhodnutie najvyššieho medzinárodného významu, v rozhodnutí výbor môže vyzvať Slovensko, aby chybu napravilo, napríklad obnovením celého procesu povoľovania a posudzovania. "V najhoršom prípade môže dôjsť k žalobe na Slovensko na Európskom súdnom dvore, ktorú môže podať iný členský štát alebo priamo Európska komisia," dodala Szabová.
Aarhuský dohovor bol podpísaný 25. júna 1998 v dánskom meste Aarhuse, platnosť nadobudol 30. októbra 2001. Aarhuský dohovor zaručuje verejnosti právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti a prístup k právnej ochrane pri vládnych rozhodnutiach, v procesoch a v otázkach týkajúcich sa miestnej, národnej a cezhraničnej ochrany životného prostredia. Zameriava sa na interakciu medzi občanmi a orgánmi verejnej moci.
SITA