O čom radšej nehovoríme?

Bratislava 12. októbra (OTS) - Opakované bolesti brucha, nafukovanie, časté hnačky alebo naopak zápcha – zdravotné komplikácie, o ktorých sa nehovorí s kamarátmi ani s rodinou a často ani s lekármi. Pritom kombináciou niektorých z týchto príznakov, ktoré spája diagnóza syndrómu dráždivého čreva (IBS), trpí 15 % Európanov, častejšie žien. Medzi najdôležitejšie spúšťače zdravotných komplikácií patrí nevhodný jedálny lístok a stres. Preto je veľmi prekvapivé, že sa tento syndróm objavuje tiež u 6–14 % školákov.


Môžete mi, prosím, povedať, kde si môžem odskočiť?
„Pre dráždivé črevo (syndróm dráždivého čreva) sú typické bolesti brucha sprevádzané problémami s vyprázdňovaním stolice – zápchou alebo hnačkou. Častým problémom býva tiež nafukovanie a pocit brušného diskomfortu. Aj napriek tomu, že ide o problém veľmi častý, nejde o závažné ochorenie. Pokiaľ je diagnóza stanovená správne, nie sú títo pacienti ohrození vo zvýšenej miere ani rakovinou hrubého čreva, či iným závažným ochorením,“ hovorí MUDr. Peter Minárik, PhD., známy gastroenterológ a obezitológ. Syndróm dráždivého čreva (často tiež označovaný skratkou IBS z anglického Irritable Bowel Syndrome) môže byť navyše spojený s chronickou únavou, poruchami spánku, bolesťami hlavy, svalov a chrbta alebo výkyvmi nálad (ktoré ochorenie ďalej, ako v začarovanom kruhu, zhoršujú).
Na rozdiel od vážne chorých sú ľudia na svoje zdanlivo banálne zdravotné komplikácie často sami. Či už z pocitu hanby, alebo kvôli bagatelizovaniu a presvedčeniu, že diéta všetko spraví, sa boja o nepopulárnych príznakoch hovoriť, a to často aj s rodinou. K lekárovi sa tak dostane iba necelá tretina z nich. Málokto sa hanbí povedať, že musel zostať doma, pretože mal črevnú chrípku, alebo zjedol niečo zlé. Prečo sa teda bojíme zveriť sa s tým, že rovnakými príznakmi trpíme častejšie?

Nie je to tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať
Nedá sa povedať, že by existovala jedna univerzálna príčina vzniku, často sa na ňom spolupodieľa viac faktorov. Medzi najdôležitejšie patrí dlhodobý stres, narušenie bakteriálnej flóry čreva, väčšia dĺžka čreva, väčšia citlivosť mozgu na niektoré podnety, v minulosti prekonaná infekcia tráviaceho traktu alebo niektoré potravinové alergie vedúce ku zmene fungovania imunitného systému v čreve. Práve stres je pritom príčinou, ktorej je v poslednej dobe venovaná veľká pozornosť. Stres totiž prepne naše telo do obranného režimu a u mnohých ľudí sa napätie prenáša práve do tráviacej sústavy a ovplyvňuje tak priebeh a frekvenciu záchvatov syndrómu. Skutočnosť, že sa zdravotné komplikácie objavujú častejšie, môže viesť k novému stresu a strachu z atakov. Následkom potom môže byť výrazné zníženie kvality života – ataky ochorenia narušujú denný režim, ľudia sa obmedzujú v jedle a kvôli obave z nepríjemných situácií sa vyhýbajú športovým aktivitám, dlhším cestám a spoločnosti.

Kvôli rôznorodosti príznakov syndrómu dráždivého čreva je zložitá aj diagnóza. Tá spočíva v prvom rade vo vylúčení iných závažných ochorení. „Podobné prejavy ako dráždivé črevo môžu sprevádzať celý rad ochorení, napr. črevné zápaly, celiaku, divertikulárnu chorobu alebo rakovinu hrubého čreva. Vzácnejšie sa takto môžu prejavovať aj ochorenia iných orgánov – napríklad obličiek, diabetes, alebo depresia. Správna diagnóza preto vyžaduje vylúčenie iných chorôb, a to predovšetkým v situácii, kedy sa objavia niektoré alarmujúce prejavy – napr. nechutenstvo, chudnutie alebo krvácanie v stolici,“ pokračuje MUDr. Minárik. Diagnózu „syndróm dráždivého čreva“ alebo IBS pritom pravdepodobne budete počuť, pokiaľ máte bolesti brucha sprevádzané nafukovaním, hnačkou alebo naopak zápchou najmenej 3x mesačne dlhšie než 6 mesiacov.



8 vecí, ktoré pre seba môžete urobiť
1. Píšte si
Je dôležité rozumieť svojmu telu. Pred tým, než začnete so zmenou režimu, je vhodné zistiť, čo príznaky vyvoláva. Najpriamejšou cestou je denník. Ten by mal obsahovať informácie o jedálničku, pohybe, stresových situáciách a poznámku, či sa v daný deň objavili nechcené príznaky. Pri konzultácii s lekárom vám bude denník užitočným pomocníkom.

2. Upravte svoj jedálny lístok
Pretože individuálne príznaky sa pri syndróme dráždivého čreva líšia, je dôležité prihliadnuť na to aj pri dodržiavaní jedálnička. Konkrétne odporúčania sa líšia podľa príznakov. Všeobecne sa dá povedať, že prvým krokom je vytipovať a vylúčiť jedlá, ktoré fungujú ako spúšťače vašich problémov (líšia sa podľa typov príznakov). Denný príjem energie by mal byť rozdelený do piatich menších porcií. Dobré je pritom plánovať dopredu a pripraviť si jedlo dopredu, aby sa ráno nestalo prvou stresovou situáciou. Tiež sa vyplatí vyhradiť si na jedlo dostatok času a využiť polhodinku súčasne ako relaxáciu.

3. Probiotiká zmenu jedálnička podporia
Črevné baktérie, ktoré udržujú náš tráviaci systém v rovnováhe, sú veľmi citlivé a rovnováhu tak môže narušiť nielen zloženie jedálneho lístka, ochorenie a užívanie liekov, ale aj celkový životní štýl a stres. Každé narušenie rovnováhy pritom vedie k menej či viac závažným problémom. Probiotiká predstavujú vhodný spôsob, ako správnu činnosť čriev podporiť. Dá sa povedať, že prispievajú k správnemu zažívaniu všeobecne a s ich zaradením do jedálnička neurobí chybu nikto. V prípade IBS je možné ich účinok podporiť doplnením o ďalšie špecifické zložky podľa akútnych príznakov.

4. Pohyb je dobrý pre telo aj pre hlavu
Pri pohybe je dôležitá pravidelnosť, preto je dobré vybrať si takú činnosť, ktorá vás baví. Na pohyb by ste si mali nájsť čas minimálne 3x týždenne 20 - 30 minút. Pokiaľ sa ale aktuálne necítite dobre, občasná jednodenná prestávka iste nevadí. Ale pozor, nie všetky športy sú pre ľudí trpiacich syndrómom dráždivého čreva vhodné. Počúvajte svoje telo a vyhnite sa napr. posilňovaniu brušných svalov alebo skákaniu, pokiaľ u vás zhoršujú hnačku. Naopak vhodný je nordic walking, jazda na bicykli (so sebou si zabaľte radšej vlhčené obrúsky), tanec, taj-či, joga alebo pilates.

5. Pokúste sa spomaliť
Je jasné, že to sa jednoducho povie, ale horšie urobí. Pretože na rozvoji syndrómu dráždivého čreva sa podieľa do veľkej miery stres, je pravidelný odpočinok, venovanie sa koníčkom, rodine a priateľom dôležitou súčasťou liečby. Pri rozhodovaní o tom, ako budete tráviť voľný čas, je dôležitý hlavne váš dobrý pocit a spokojnosť. Pretože všetko začína ráno, nastavte si budík s dostatočným predstihom.

6. Uvedomte si, že na to nie ste sami
Téma črevných komplikácií je iste nepríjemná, ale myslieť si, že si priatelia nič nevšimli, je dosť naivné. Iste budú radi za dôveru, ktorú im prejavíte tým, že sa im zveríte. Navyše, väčšina z nich má skúsenosti s črevnou chrípkou alebo pokazeným jedlom, a tak budú vedieť, o čom hovoríte. Pokiaľ svoje pocity chcete zdieľať s ľuďmi, ktorí trpia rovnakými problémami, pozrite sa na niektorú z diskusných skupín, ktoré sa téme syndrómu dráždivého hrubého čreva venujú na internete. Nepodceňujte ani rady lekárnika. Pokiaľ vám vadí prítomnosť ďalších nakupujúcich v lekárni, vyčkajte na vhodnú príležitosť a opýtajte sa, aký prípravok by vám odporúčal na dlhodobé riešenie vašich problémov. Erudovaný lekárnik už bude vedieť, ako sa správne opýtať, aby identifikoval, čo vás trápi a ako vám najlepšie pomôcť. Pri dlhodobejších komplikáciách je tiež vhodná konzultácia s gastroenterológom alebo psychológom.

7. Užívajte si každý deň
Pre mnohých z nás je základom stereotyp. Zamyslite sa, či v ňom nie sú veci, ktoré neradi robíte a s ktorými je možné prestať. Skúste nájsť aj na stresových situáciách niečo pozitívne – pri rannej dopravnej špičke premyslite, čo je nutné urobiť cez deň; pri čakaní v rade naplánujte víkend. Snažte sa, aby zdravotné komplikácie obmedzovali váš život čo najmenej. Pokiaľ sa zveríte priateľom, iste nájdete spoločné aktivity, ktoré budú vyhovovať všetkým.

8. Nevzdávajte to
Je dôležité počítať s tým, že zmena sa neprejaví okamžite. Pri úprave životného štýlu je potrebné vydržať. Nič sa nevyrieši samo a vaša námaha bude odmenená tým, že sa príznaky zmiernia a budú prichádzať menej často.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR