O budúcnosť nevidiacich sa ako jeden z prvých začal zaujímať V. Haüy

Paríž 13. novembra (TASR) - O spoločenskú a kultúrnu budúcnosť nevidiacich a slabozrakých sa ako jeden z prvých začal zaujímať Francúz Valentin Haüy. V Paríži založil prvú školu pre nevidiacich a vypracoval prostriedky, aby zrakovo postihnutí mohli čítať aj v časoch, v ktorých žil. Od roku 1946 sa 13. november, deň narodenia Valentina Haüya, pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.


Valentin Haüy sa narodil 13. novembra 1745 v rodine tkáča v Saint-Just-en-Chaussée v Picardii. Absolvoval klasické štúdium, počas ktorého sa naučil po latinsky, grécky a hebrejsky a asi desať ďalších živých jazykov. Rýchlo si na život začal zarábať prekladaním oficiálnych dokumentov i súkromných listín. V roku 1786 nadobudol titul tlmočník admirality parížskej radnice.

O osud nevidiacich sa začal zaujímať po tom, ako zažil emocionálny šok. V roku 1771 sa zúčastnil na predstavení, ktoré na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži pripravila skupina nevidiacich zo Saint Ovide. Haüya sa dotklo, keď videl, s akým posmechom "vítali" postihnutých miestni diváci. Rozhodol sa, že založí školu pre nevidiacich, aby sa naučili čítať a písať.

V máji 1784 pri parížskom kostole Saint-Germain-des-Prés dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, lebo mu dal veľký peniaz. Haüya ohromilo poznanie, že nevidiaci má taký jemný hmat. Ak vie hmatom rozoznať predmety, prečo by nemohol rovnako prstami odlišovať jednotlivé písmená abecedy podľa ich tvaru, pomyslel si.

S myšlienkou sa začal zaoberať a Lesueur sa stal jeho prvým žiakom. Haüy vytvoril veľké písmená a aplikoval ich na osobitný papier. S týmito pomôckami sa Lesueur naučil čítať, bol schopný skladať vety, zvládol pravopis a základné matematické úkony - sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Robil rýchly pokrok, čo Haüy už v septembri 1784 oznámil v Parížskom denníku.

V roku 1786 vznikol Ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Do tejto inštitúcie, ktorá sa neskôr nazývala Kráľovský ústav mladých nevidiacich, sa v roku 1819 dostal ako desaťročný Louis Braille, aby sa naučil čítať a písať podľa predlôh zhotovených Haüyom.

Dekrétom z 28. júla 1791 Ústavodarného zhromaždenia nadobudla vzdelávacia inštitúcia pre mladých nevidiacich národnú podobu. Haüy bol vymenovaný za prvého učiteľa, ním riadená škola poskytovala všeobecné, hudobné a odborné remeselné vzdelanie.

O Haüyových aktivitách sa dozvedeli aj v zahraničí. Ruský cár Alexander I. ho v septembri 1806 pozval do Petrohradu, aby v meste na Neve založil školu. Po návrate do Paríža v roku 1817 upadol do zabudnutia.

Niekoľko mesiacov pred smrťou dostal povolenie, aby mohol vstúpiť do inštitúcie, ktorú založil. Haüy zomrel 19. marca 1822 v Paríži. Pochovaný je na cintoríne Pere Lachaise.

Podľa Haüya nesie názov združenie založené v roku 1889 v meste na Seine, ktorej členovia v roku 2012 založili Nadáciu Valentina Haüya.

Na Slovensku obhajuje záujmy zrakovo postihnutých najmä občianske združenie Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR