Nvotová: Veci, ktoré ukazujeme vo filme Svetlonoc, sú aj veľká realita

Po získaní ocenenia Zlatý leopard na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne a uvedení na piešťanskom Cinematiku predstavila režisérka Tereza Nvotová film Svetlonoc v utorok v Bratislave. Magickú drámu s prvkami mystery a hororu čaká večerná premiéra pred bratislavským publikom. Do slovenskej kinodistribúcie vstupuje vo štvrtok 29. septembra.

"Otvára témy, ktoré sú univerzálne, hovorí o problémoch, ktoré nemáme len my na Slovensku, máme ich po celom svete v rôznej miere," uviedla na tlačovej konferencii Nvotová k snímke, ktorá poukazuje na témy vnútornej slobody, rovnosti mužov a žien v spoločnosti, diskriminácie, slobody vo vzťahoch, domáceho násilia, sexizmu, alkoholizmu, poverčivosti či strachu z inakosti.

Nvotová vo filme o cene slobody a odvahe odmietnuť konvenčnú cestu rozpráva príbeh tridsiatničky Šarloty. Tá sa vracia do rodnej dediny hlboko v slovenských horách, odkiaľ pred mnohými rokmi za nejasných okolností utiekla. Jej návrat v miestnych vzbudzuje podozrenie, po celý čas ju považovali za mŕtvu. Boja sa, že svojím príchodom prebudí bosorku, ktorá podľa legiend straší v okolitých lesoch.

V hlavných úlohách sa predstavia Natália Germáni a Eva Mores. "Film Svetlonoc ma naučil, že to, že v nejakom filme hrajú hlavné postavy ženy a otvárajú sa tam témy feminizmu, patriarchátu a podobne, neznamená, že je to ženský film. To, že vo filme figurujú mysteriózne prvky či strašidelnosti, alebo témy týkajúce sa bosoriek, to neznamená, že ide o horor, to by mali vedieť aj diváci," uviedla Mores, ktorá v snímke stvárňuje Miru.

Režisérka a spoluscenáristka snímky podčiarkla, že Svetlonoc je hlavne film o slobode. Nvotová podľa toho aj pristupovala k jeho tvorbe. Použila žánrové prvky, hrá sa s filmovým jazykom, s hudbou a snovými sekvenciami alebo časovými rovinami tak, aby mal divák čo najväčší emocionálny zážitok. Ponúkne im ho v prostredí slovenskej dediny. "Dedinu sme si zvolili preto, že na malej komunite ľudí sa niekedy dá výraznejšie a lepšie porozprávať to, čo je celospoločenským problémom," vysvetľuje Nvotová.

Pri písaní scenára s Barborou Námerovou zároveň vychádzala z antropologickej štúdie od Tatiany Bužekovej. "Chodila po slovenských dedinách a zisťovala, ako je to u nás s magickým myslením a vierou na bosorky, a zistila, že je to stále veľmi živé. Tie veci, ktoré ukazujeme vo filme, nie sú naša totálna fikcia, ale aj veľká realita," dodala Nvotová.