NS stopol rozhodnutie okresného súdu o Transpetrole

BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) - Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS) svojím utorkovým uznesením odložil vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I do rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní. Agentúru SITA o tom informoval Peter Préti z Najvyššieho súdu SR. Podľa uznesenia bratislavského okresného súdu mal totiž vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin, ktorý si nárokuje 34-percentný balík akcií slovenského prepravcu ropy, právo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie (MVZ) spoločnosti Transpetrol, ktoré naplánoval na 29. apríla. Generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR s návrhom na zamietnutie uznesenia Okresného súdu Bratislava I s návrhom na odklad vykonateľnosti už 23. apríla tohto roka. Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR ani vranovského podnikateľa Ilčišina k plánovanému MVZ sa zatiaľ agentúre SITA nepodarilo získať. Podľa posledného stanoviska ministerstva hospodárstva k MVZ sa ho chystal zástupca rezortu zúčastniť.


Minister Ľubomír Jahnátek v minulotýždňovom rozhovore pre denník Hospodárske noviny uviedol, že okresný súd sa nemal vyjadrovať k oprávnenosti, či neoprávnenosti vlastníctva akcií, ale iba k procedúre súdneho postupu. Podľa ministra bude však v celej kauze dôležité rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý voči vranovskému podnikateľovi a ďalším šiestim osobám koná v trestnej veci podvodu.

Podľa Ilčišina sa v tejto kauze vedie viac ako 156 súdnych sporov. Vranovský podnikateľ sa podľa svojich slov chcel dohodnúť so slovenskou vládou na mimosúdnom vyrovnaní. Tá však podľa neho nereagovala na jeho výzvy. Ako Ilčišin uviedol, 34-percentný balík akcií Transpetrolu môže skončiť v cudzích rukách, ak štát nepristúpi na mimosúdnu dohodu. "Už rokujeme s inou stranou. Až do tej miery, že máme dohodnuté veľmi presné podmienky," povedal na margo možného predaja 34 % akcií Transpetrolu tretej strane Ilčišin. Vranovský podnikateľ nechcel bližšie špecifikovať, komu by 34 % akcií Transpetrolu mohol predať, nepriamo naznačil, že by mohlo ísť aj o ruskú spoločnosť.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. Sk. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si vtedy ponechalo v prepravcovi ropy majoritný 51-percentný podiel. Minulý týždeň v piatok sa po súhlasnom stanovisku Protimonopolného úradu SR ukončil spätný predaj 49-percentného podielu, za ktorý Slovensko zaplatilo firme Jukos International 240 mil. USD.

SITA