 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
17. júla 2013
Novým generálnym prokurátorom sa stal Jaromír Čižnár
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára (na snímke) 17. júla 2013 v Bratislave.
Zdieľať
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára (na snímke) 17. júla 2013 v Bratislave. Foto: TASR/Michal Svítok"Zvážil som všetky aspekty právne aj ostatné, ktoré by mohli namietať vaše vymenovanie. Zistil som, že niet takého dôvodu, preto som takto rozhodol," povedal Čižnárovi po vymenovaní prezident. Vyzval ho, aby využíval svoje postavenie v tom, aby sa slovenská prokuratúra postavila na "oveľa pevnejšie nohy", a aby zmeny na prokuratúre robil s rozvahou.
"Okrem zmien personálnych a organizačných mienim zintenzívniť činnosť prokuratúry v takých základných oblastiach, napríklad je to ochrana maloletých a žien pred akýmkoľvek násilím alebo akýmkoľvek zneužívaním," povedal pri slávnostnom akte Čižnár. Ďalej chce, aby prokuratúra intenzívne vstupovala do trestných stíhaní v daňových veciach. "Je neprípustné, aby v tomto období štát prichádzal o stovky miliónov eur a tí, ktorí dane majú platiť, sú beztrestní," vyhlásil. Tiež chce, aby sa procesy na prokuratúre podstatne zrýchlili a konania na prokuratúre netrvali aj niekoľko rokov.
Novinári sa o vymenovaní generálneho prokurátora dozvedeli len niekoľko minút pred samotným aktom. Prečo prezident zvolil takýto postup, jeho hovorca nevysvetlil.
Čižnár po vymenovaní neprišiel medzi novinárov
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára 17. júla 2013 v Bratislave. Na snímke nový generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Foto: TASR/Michal Svítok"Bavili sme sa o ústave, o zákonoch, o trestnom konaní, o rýchlosti trestného konania," povedal o dnešnom stretnutí s Čižnárom predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Na vymenovaní v prezidentskom paláci sa zúčastnil spolu s premiérom Robertom Ficom, ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom aj doposiaľ zastupujúcim generálnym prokurátorom Ladislavom Tichým.
O dnešnom akte sa podľa svojich slov dozvedel v utorok (16.6.) večer alebo už na obed. Myslí si, že Čižnár bude dobrým generálnym prokurátorom, pretože svoju razantnosť a odbornú profesionalitu preukázal už na svojich doterajších pozíciách. Harabin si myslí, že aj keby ústavný súd vyhovel Čentéšovej ústavnej sťažnosti proti nevymenovaniu za generálneho prokurátora, nemôže nastať problém. Prezident podľa neho postupoval v súlade s ústavou.
V tajnej voľbe získal 82 hlasov
Prezident SR Ivan Gašparovič (v popredí vpravo) vymenoval za nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára 17. júla 2013 v Bratislave. V pozadí zľava predseda vlády SR Robert Fico, minister spravodlivosti SR Tomáš Borec a predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Foto: TASR/Michal SvítokČižnár deň pred svojím zvolením v parlamente povedal, že ak Ústavný súd (ÚS) SR potvrdí, že on svojou účasťou na voľbe porušil práva Jozefa Čentéša, odstúpi z funkcie generálneho prokurátora. Ak však ÚS povie, že Čentéšove práva porušil napr. prezident SR Ivan Gašparovič tým, že ho nevymenoval, Čižnár vo funkcii ostane.
"Ak ÚS potvrdí, že boli Čentéšove práva porušené mojím zavinením, odstúpim. Ak ale povie, že ich porušil prezident, tak ja mám niesť zodpovednosť?" pýtal sa podpredsedu výboru Radoslava Procházku (nezaradený). Ten Čižnára vyzval, aby dal prísľub, že v prípade porušenia Čentéšovych práv odstúpi a zabráni tak dvojvládiu na Generálnej prokuratúre (GP) SR.
Čižnár však nechápe, prečo sa mu dáva za vinu, že nekoná prezident alebo ÚS. "Som postavený do pozície, že som porušil nejaký sľub. Je pravda, že v januári som sľúbil, že sa nemienim zúčastňovať na tejto hre, lebo som chcel byť korektný voči pánovi Čentéšovi. Právne sa nezmenilo nič, ale od januára sa vyblokoval ÚS. Čakal som tiež, či ma Rada prokurátorov odporučí aj v novom zložení," vysvetlil.
Jaromír Čižnár zároveň odmietol obvinenia, že vo funkcii bude niekomu slúžiť. "Skúšali to na mňa mnohí, ale neuspeli. Ak budete mať o mne poznatky, že drukujem nejakej politickej strane, môžete mi to povedať, ja odstúpim," odkázal opozícii a pripomenul, že "odstíhal aj kauzu sociálne podniky z čias prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD)".
Premiér: SR má konečne ústavne zvoleného a vymenovaného generálneho prokurátora
Slovensko má konečne po dlhom čase, počas ktorého táto téma traumatizovala spoločnosť, ústavne zvoleného a vymenovaného generálneho prokurátora.
Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) na margo vymenovania Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora prezidentom SR Ivanom Gašparovičom s tým, že v prípade Čižnára ide o človeka, ktorého si ako odborníka spomedzi seba vybrali samotní prokurátori. Premiér sa na akte vymenovania osobne zúčastnil.
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára 17. júla 2013 v Bratislave. Na snímke predseda vlády Robert Fico (vpravo) podáva ruku novému generálnemu prokurátorovi SR Jaromírovi Čižnárovi. Foto: TASR/Michal SvítokČentéš: Vymenovanie Čižnára som zobral na vedomie
Lipšic: Vymenovanie Čižnára je dobrá správa pre premiéra
Daniel Lipšic Foto: TASR/Martin Baumann"Nová väčšina – Dohoda bude po najbližších parlamentných voľbách presadzovať zásadnú zmenu prokuratúry: obsahovú aj personálnu. V opačnom prípade sa slovenská justícia nikdy nezbaví tlaku vplyvných lobistických, politických a finančných skupín. Dnešné rozhodnutie prezidenta Gašparoviča je ich víťazstvom a prehrou slušnej časti slovenskej justície," tvrdí Lipšic.
Zároveň je presvedčený, že vládna strana Smer-SD presadila svojho kandidáta znásilnením ústavy, zákonov, parlamentu a všetkého, čo jej stálo v ceste. "Jaromír Čižnár bude preto generálnym prokurátorom na dva a pol roka. Vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb, by mala iniciovať jeho odvolanie z funkcie a nastoliť tak spravodlivosť a právnu istotu, ktoré dostali od Roberta Fica úder pod pás," dodal.
Jozef Čentéš Foto: TASR/Martin Baumann"Dnešné vymenovanie pána Čižnára za generálneho prokurátora prezidentom SR Ivanom Gašparovičom som zobral na vedomie. Na Generálnej prokuratúre zostávam naďalej pracovať a počkám, ako Ústavný súd SR rozhodne o mojich dvoch ústavných sťažnostiach," povedal v krátkej reakcii pre TASR Jozef Čentéš.
SaS: Prezident SR dnes dokonal bezprecedentný chaos
Na snímke predseda SaS Richard Sulík počas tlačovej konferencie po stretnutí s lídrami opozičných strán 10. apríla 2013 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann"V politickej kariére Ivana Gašparoviča je to v dejinách Slovenskej republiky ďalší čierny deň. Je príznačné, že sa vymenovanie malo pôvodne odohrať bez účasti médií, takpovediac v utajenom režime. Najvhodnejším okamihom na tento akt by však bola, samozrejme, noc," dodal Sulík.
Líder OĽaNO Igor Matovič označil vymenovanie Čižnára za ďalší z radu dôvodov, aby jeho hnutie nehľadalo nového prezidenta medzi politikmi, ktorí sa potom správajú ako vazali politických strán. "Slovensko nevyhnutne potrebuje silného občianskeho kandidáta, ktorý nebude s politickými stranami žiadnym spôsobom zviazaný," tvrdí Matovič.
L. Žitňanská: Zavŕšil sa scenár R. Fica na ovládnutie Generálnej prokuratúry SR
Lucia Žitňanská. Foto: TASR/Štefan Puškáš"Prezident tak urobil aj napriek tomu, že Ústavný súd minulý týždeň prijal opatrenie, ktorým odblokoval súd a určil senát, ktorý má vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša rozhodnúť. Prezident preto spolu s premiérom prebral aj zodpovednosť za všetky zlyhania, ktoré právne neisté postavenie nového generálneho prokurátora môže v budúcnosti spôsobiť," tvrdí opozičná politička.
Podľa jej slov je generálny prokurátor Čižnár vo funkcii z vôle premiéra Fica aj napriek tomu, že Ústavný súd SR ešte nerozhodol vo veci sťažnosti legitímne zvoleného prokurátora Jozefa Čentéša. "Aj v demokratických krajinách sa niekedy stane, že jedna zložka moci urobí krok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi alebo s princípmi právneho štátu. Na to však existujú iné zložky moci alebo kontrolné a súdne mechanizmy, ktoré takýto krok dokážu pomenovať a vrátiť do ústavných zvyklostí," upozornila Žitňanská.
Je však presvedčená, že na Slovensku v tomto prípade zlyhali všetky zložky moci – vláda, parlament, prezident aj Ústavný súd – a nenašla sa žiadna moc, ktorá by sa vôli premiéra Fica postavila. "Nedemokratická voľba generálneho prokurátora preto zostane s druhou vládou Roberta Fica spojená rovnako ako vylúčenie poslanca Gauliedera s vládou Vladimíra Mečiara," dodala Žitňanská.
P.Hrušovský: Prezident SR a strana Smer-SD zobrali ústavnosť do svojich rúk
Pavol Hrušovský Foto: TASR/Štefan Puškáš"Je mi ľúto, že sa politická kariéra prezidenta SR Ivana Gašparoviča dnes obohatila o nový rozmer, už druhý. Prvý bol František Gaulieder a druhým je vymenovanie generálneho prokurátora, ktoré podľa môjho názoru nezodpovedá rešpektovaniu štandardov zastupiteľskej demokracie, na ktorej je založený politický systém na Slovensku," vyhlásil Hrušovský. Zároveň ale dodal, že novovymenovaného generálneho prokurátora v jeho funkcii akceptuje.
KDH podľa neho nebude podnikať právne kroky, ktoré by nového generálneho prokurátora v jeho funkcii spochybnili, bude však čakať na rozhodnutie Ústavného súdu v prípade sťažností Jozefa Čentéša, ktorého za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zvolila bývalá koalícia pod vedením Ivety Radičovej.
"Po vyše dvoch rokoch traumatizujúcich celé Slovensko má dnes Slovensko vymenovaného generálneho prokurátora," povedal Hrušovský s tým, že klub KDH považuje spôsob voľby a vymenovania nového generálneho prokurátora za "nenáležitý". Pripomenul, že Ivan Gašparovič poslal Národnej rade SR list, ktorým oznámil, že Jozefa Čentéša nikdy do funkcie generálneho prokurátora nevymenuje, počas vianočných sviatkov a Jaromíra Čižnára vymenoval počas letných prázdnin, keď ľudia menej sledujú politické dianie.
"Potvrdzuje sa to, čo sme od začiatku tušili a čo pán premiér ohlásil ešte pred parlamentnými voľbami, že ak strana Smer-SD voľby vyhrá, zvolí nového kandidáta na post generálneho prokurátora," dodal Hrušovský. "Je to len potvrdenie dohody, ktorá medzi prezidentom SR a stranou Smer-SD existovala," vyhlásil Hrušovský. Dodal, že sľuby o tom, že Smer-SD počká s voľbou nového kandidáta na post generálneho prokurátora na rozhodnutie Ústavného súdu, sa nenaplnili.
Profil nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára
Nový generálny prokurátor SR, ktorého dnes vymenoval do funkcie prezident SR Ivan Gašparovič - doterajší šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Jaromír Čižnár sa narodil v roku 1964 v Handlovej. Pracuje ako prokurátor 24 rokov.
Zmaturoval v roku 1982 na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. Následne absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1986.
Začínal ako právny čakateľ na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. v rokoch 1986 až 1989. Tam potom pôsobil do roku 1991 ako prokurátor a následne v tom istom roku aj ako prokurátor Mestskej prokuratúry v Bratislave. Od roku 1991 do roku 1995 pracoval ako námestník obvodného prokurátora na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. Tam potom vykonával funkciu okresného prokurátora do roku 2004. Od roku 2004 dodnes pracoval ako krajský prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave. Do funkcie krajského prokurátora ho vymenoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Čižnár so svojou kandidatúrou na post generálneho prokurátora SR súhlasil vo štvrtok 13. júna 2013. Prijal tak návrh na kandidatúru zo strany vládnuceho Smeru-SD. Dva dni predtým v utorok 11. júna Rada prokurátorov Slovenskej republiky opätovne odporučila Čižnára na funkciu generálneho prokurátora. Tento platný návrh Rady prokurátorov Národnú radu SR k ničomu nezaväzoval.
Krajský prokurátor Jaromír Čižnár nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia.
Nový generálny prokurátor SR, ktorého dnes vymenoval do funkcie prezident SR Ivan Gašparovič - doterajší šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Jaromír Čižnár sa narodil v roku 1964 v Handlovej. Pracuje ako prokurátor 24 rokov.
Zmaturoval v roku 1982 na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. Následne absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1986.
Začínal ako právny čakateľ na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. v rokoch 1986 až 1989. Tam potom pôsobil do roku 1991 ako prokurátor a následne v tom istom roku aj ako prokurátor Mestskej prokuratúry v Bratislave. Od roku 1991 do roku 1995 pracoval ako námestník obvodného prokurátora na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. Tam potom vykonával funkciu okresného prokurátora do roku 2004. Od roku 2004 dodnes pracoval ako krajský prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave. Do funkcie krajského prokurátora ho vymenoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Čižnár so svojou kandidatúrou na post generálneho prokurátora SR súhlasil vo štvrtok 13. júna 2013. Prijal tak návrh na kandidatúru zo strany vládnuceho Smeru-SD. Dva dni predtým v utorok 11. júna Rada prokurátorov Slovenskej republiky opätovne odporučila Čižnára na funkciu generálneho prokurátora. Tento platný návrh Rady prokurátorov Národnú radu SR k ničomu nezaväzoval.
Krajský prokurátor Jaromír Čižnár nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia.
Zoznam generálnych prokurátorov SR od roku 1990
JUDr. Vojtech Bacho - od 28. augusta 1990 - do 9. novembra 1994
Doc. JUDr. Ľudovít Hudek, CSc. - od 16. novembra 1994 - do 13. decembra 1994
JUDr. Michal Vaľo, CSc. - od 31. januára 1995 - do 31. januára 1999
JUDr. Milan Hanzel, CSc. - od 1. februára 1999 - do 31. januára 2004
JUDr. Dobroslav Trnka - od 1. februára 2004 - do 2. februára 2011
JUDr. Ladislav Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora (zastupujúci šéf Generálnej prokuratúry SR) - od 3. februára 2011 - súčasnosť.
JUDr. Vojtech Bacho - od 28. augusta 1990 - do 9. novembra 1994
Doc. JUDr. Ľudovít Hudek, CSc. - od 16. novembra 1994 - do 13. decembra 1994
JUDr. Michal Vaľo, CSc. - od 31. januára 1995 - do 31. januára 1999
JUDr. Milan Hanzel, CSc. - od 1. februára 1999 - do 31. januára 2004
JUDr. Dobroslav Trnka - od 1. februára 2004 - do 2. februára 2011
JUDr. Ladislav Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora (zastupujúci šéf Generálnej prokuratúry SR) - od 3. februára 2011 - súčasnosť.
Výberová chronológia volieb kandidáta na šéfa prokurátorov
9. septembra 2010 - Poslanci NR SR odhlasovali návrh volebného poriadku na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora SR, ktorý do parlamentu predložil predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslav Procházka (KDH). Voľba kandidáta na vymenovanie do tejto funkcie sa vykonávala v tajnom hlasovaní. Navrhnutý na vymenovanie bol kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Poslanci podávali návrhy kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora predsedovi parlamentu písomne a odôvodnené. Návrh na odvolanie šéfa prokurátorov môže písomne podať najmenej pätina poslancov.
19. októbra 2010 - Štvorica vtedy vládnych strán SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH oznámila, že na rokovaní Koaličnej rady sa nedohodla na spoločnom kandidátovi na post generálneho prokurátora. Svojho kandidáta prezentoval iba poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš, ktorý podporil vtedajšieho GP Dobroslava Trnku.
20. októbra 2010 - Trojica vládnych strán SaS, KDH a Most-Híd sa dohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Stala sa ňou prokurátorka Generálnej prokuratúry Eva Mišíková.
2. novembra 2010 - Spoločným kandidátom poslaneckého klubu SDKÚ-DS na post generálneho prokurátora SR sa stal Ján Hrivnák, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
2. novembra 2010 - Premiérka SR Iveta Radičová po zasadnutí Koaličnej rady oznámila, že vládnym stranám sa ani tento raz nepodarilo dospieť k zhode, a tak SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd nebudú v nadchádzajúcej tajnej voľbe podporovať jediného spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Ako kandidáti na post šéfa prokurátorov zostali Eva Mišíková (podpora SaS, KDH a Most-Híd), Ján Hrivnák (podpora SDKÚ-DS) a Dobroslav Trnka (podpora Smer-SD).
3. novembra 2010 - Na pôde NR SR sa počas 8. schôdze uskutočnilo 1. kolo voľby generálneho prokurátora SR. Voľbu poznamenala skutočnosť, že niektorí poslanci koaličnej SaS sa poistili a svoj hlasovací lístok použitý pri tajnej voľbe GP si odfotili mobilným telefónom. Proti takejto praxi ostro protestovala opozičná strana Smer-SD. Vo voľbách nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Do druhého kola voľby postúpili dvaja s najvyšším počtom získaných hlasov - Dobroslav Trnka a Eva Mišíková.
4. novembra 2010 - Poslanci NR SR opätovne pristúpili k voľbe generálneho prokurátora. Poslanci SDKÚ-DS sa rozhodli, že na voľbách sa zúčastnia, avšak svoje hlasy nedajú ani jednému z kandidátov. Kandidát na vymenovanie za generálneho prokurátora SR nebol zvolený.
22. novembra 2010 - Spoločným kandidátom vládnych strán na post generálneho prokurátora SR sa stal Jozef Čentéš. Zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa na tom dohodli na zasadnutí Koaličnej rady.
2. decembra 2010 - Poslanci NR SR kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora SR nezvolili ani v prvom kole druhej voľby. Na voľbe sa zúčastnilo 149 poslancov. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, koaličný nominant Jozef Čentéš 73. Dva hlasy boli neplatné. Na zvolenie šéfa prokurátorov bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
5. decembra 2010 - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová potvrdila, že pokiaľ na post generálneho prokurátora SR bude opätovne zvolený Dobroslav Trnka, odstúpi z funkcie.
7. decembra 2010 - Generálna prokuratúra (GP) SR nespoznala svojho nového šéfa ani po druhom kole druhej voľby na pôde NR SR. Podľa oficiálnych výsledkov ani jeden z dvojice kandidátov Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka nezískal pre obštrukciu koaličných zákonodarcov nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
27. januára 2011 - Poslanci najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD podali do NR SR návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s návrhom uznesenia, v ktorom žiadali predsedu zákonodarného zboru Richarda Sulíka (SaS), aby vyhlásil termín na podanie návrhov kandidátov na generálneho prokurátora SR.
5. apríla 2011 - Poslanci NR SR schválili novelu rokovacieho poriadku, ktorá určila, že generálny prokurátor SR sa bude voliť verejne. Novelu prezident SR vetoval.
20. apríla 2011 - Voľba GP sa musela opakovať. Rozhodol o tom senát Ústavného súdu (ÚS). Podľa tohto nálezu boli porušené práva kandidáta na GP Dobroslava Trnku a výsledok voľby ÚS zrušil a nariadil jej zopakovanie tak, aby boli dodržané všetky ústavné náležitosti.
9. mája 2011 - Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry (GP) potvrdil, že polícia zastavila trestné stíhanie týkajúce sa podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri novembrovej voľbe generálneho prokurátora SR v NR SR v roku 2010. Polícia stíhanie zastavila z dôvodu, že skutok sa nestal.
13. mája 2011 - Kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš stiahol svoju kandidatúru. Ako hlavný dôvod uviedol, že nechce byť zvolený vo voľbe spojenej s údajným podplácaním a vydieraním poslancov NR SR.
17. mája 2011 - Poslanci NR SR Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora nezvolili. Vyplynulo to z oficiálnych výsledkov tajnej voľby, ktorú NR SR prikázal zopakovať ÚS SR. Trnka bol ako nominant Smeru-SD jediným kandidátom na tento post, ak by uspel, premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) avizovala podanie demisie. Za Trnku hlasovalo 70 poslancov zo 150 zúčastnených, 17 bolo proti, 29 sa zdržalo a 34 hlasov bolo neplatných. Na zvolenie generálneho prokurátora SR je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
- Kandidát na funkciu generálneho prokurátora SR sa bude v NR SR voliť verejne a nie tajne, ako tomu bolo doteraz. Koaliční poslanci prelomili veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča a 79 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku.
18. mája 2011 - Bývalý kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš má naďalej dôveru lídrov vládnych strán. Po rokovaní Koaličnej rady to oznámil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík.
19. mája 2011 - Jozef Čentéš prijal opätovne kandidatúru na post generálneho prokurátora SR.
30. mája 2011 - ÚS SR prijal návrh zastupujúceho GP Ladislava Tichého. V podaní Tichý navrhol, aby ÚS rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora SR z tajnej na verejnú. Zároveň požiadal o pozastavenie účinnosti ustanovení, ktoré tento krok umožňovali.
1. júna 2011 - Predseda parlamentu Richard Sulík oznámil, že poslanci NR SR môžu predkladať svojich kandidátov na generálneho prokurátora SR do 10. júna toho roku večer.
– Plénum ÚS SR na svojom neverejnom zasadnutí pridelilo návrh Generálneho prokurátora (GP) v zastúpení na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR s Ústavou SR sudcovi spravodajcovi.
7. júna 2011 - Predseda parlamentu Richard Sulík podal návrh na odmietnutie podania zastupujúceho generálneho prokurátora (GP) Ladislava Tichého na ÚS SR.
10. júna 2011 - Koaličné strany navrhli do verejnej voľby ako svojho kandidáta generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Predseda Smeru-SD Robert Fico potvrdil, že jeho strana navrhla do verejnej voľby ako svojho kandidáta opäť Dobroslava Trnku.
14. júna 2011 - Pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR sa uskutočnilo vypočutie oboch kandidátov na funkciu generálneho prokurátora SR - Jozefa Čentéša a Dobroslava Trnku. Podľa J. Čentéša prokuratúra nie je a nemôže byť nezávislá, ale je samostatná a oddelená od výkonnej moci. Kandidát Smeru-SD D. Trnka svoje videnie prokuratúry neodprezentoval.
15. júna 2011 - Voľba generálneho prokurátora sa podľa rozhodnutia pléna Ústavného súdu (ÚS) SR môže uskutočniť až po tom, čo ÚS rozhodne vo veci samej. Plénum ÚS na neverejnom zasadaní pozastavilo účinnosť ustanovení zákona o rokovacom poriadku NR SR.
- Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš potvrdil, že bude kandidovať aj v prípade, ak by bola voľba tajná.
16. júna 2011 - Nový GP sa bude 17. júna voliť tajne na návrh 15 koaličných poslancov. Oznámil to predseda NR SR Richard Sulík. Šéf parlamentu reagoval tak na situáciu, ktorá vznikla po vynesení predbežného verdiktu ÚS SR.
17. júna 2011 - Poslanci NR SR zvolili za generálneho prokurátora SR kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa na voľbe nezúčastnili. Čentéš mal pôvodne súperiť s nominantom Smeru-SD Dobroslavom Trnkom, ktorý sa krátko pred voľbou vzdal. V liste predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) vyjadril presvedčenie, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, "ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu SR sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe. Vzhľadom na to, že som sa presvedčil, kam až ste schopný zájsť pri rešpektovaní rozhodnutí iných ústavných orgánov, nie som ochotný zúčastňovať sa ďalej na konaní, ktoré pro futuro môže opätovne vytvoriť priestor na zodpovedanie otázok možnej ústavnosti, respektíve zákonnosti voľby kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky".
22. júna 2011 - Predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková podpísala uznesenie ÚS, ktoré prerokovalo, a o ktorom rozhodlo plénum ÚS na neverejnom zasadnutí pléna dňa 15. júna. Zároveň podpísala žiadosť o uverejnenie uznesenia ÚS v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
6. júla 2011 - ÚS SR odvolal svoje rozhodnutie o voľbe generálneho prokurátora. Zrušil predbežné opatrenie, ktorým chcel zakázať verejnú voľbu až do momentu, kým rozhodne, či by bola ústavná.
14. júla 2011 – Bývalý generálny prokurátor SR a súčasný námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora. Podanie - sťažnosť od fyzickej osoby JUDr. Dobroslava Trnku bola Ústavnému súdu SR doručená. Sťažovateľ namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
5. októbra 2011 - Plénum ÚS SR rozhodlo, že voľba generálneho prokurátora (GP) a niektorých ďalších verejných činiteľov bude aj v budúcnosti verejná. Nevyhovelo tak návrhu zastupujúceho generálneho prokurátora (GP) Ladislava Tichého a skupiny 35 opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR. Navrhovatelia namietali zmenu legislatívnej normy rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorej sa zmenila obligatórne stanovená tajná voľba GP, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, sudcov ÚS a predsedu a členov Fondu národného majetku na primárne verejnú voľbu, ktorá môže byť zmenená na tajnú.
19. októbra 2011 - Kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš požiadal o prijatie u prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
27. októbra 2011 - Neúspešnú tajnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája toho roku začali riešiť orgány činné v trestnom konaní. Trestný odbor Generálnej prokuratúry preveroval, či poslanci dostali pokyn, ako majú vyplniť hlasovací lístok, alebo či hlasovali naozaj podľa svojho svedomia.
7. novembra 2011 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na ÚS SR sťažnosť, pretože ho prezident SR Ivan Gašparovič doteraz nevymenoval za generálneho prokurátora. Spolu so sťažnosťou na ÚS SR poslal Čentéš aj žiadosť o jej prednostné vybavenie.
5. januára 2012 - Signatári Výzvy prezidentovi SR ku Dňu ľudských práv mu opätovne poslali otvorený list, v ktorom žiadali okamžité vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (GP).
10. januára 2012 - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby bezodkladne vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
30. januára 2012 - Pri voľbe generálneho prokurátora parlamentom hrozí riziko spolitizovania výberového konania. Na túto skutočnosť reagovala aj Benátska komisia a navrhla, aby mal prípravu volieb na starosti parlamentný výbor, ktorý by zohľadňoval odporúčania od odborníkov. Uviedol to prvý námestník generálneho prokurátora SR Ladislav Tichý.
31. januára 2012 - Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil plénu, aby schválilo výzvu prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi na vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Pozmeňujúci návrh šéfa výboru Radoslava Procházku (KDH), na základe ktorého mal parlament apelovať na hlavu štátu, aby o Čentéšovi len rozhodla, či už kladne alebo záporne, neprešiel.
13. februára 2012 - Strana SDKÚ-DS spustila petíciu na podporu vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Oznámil líder strany Mikuláš Dzurinda.
24. februára 2012 - Bývalí koaliční partneri začali zbierať poslanecké podpisy potrebné pre podanie na ÚS SR z dôvodu nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Skupina poslancov žiadala o všeobecne záväzný výklad ústavy v tej časti, ktorá sa týka voľby a menovania generálneho prokurátora. Podanie pripravil šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH). Informáciu o podaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na košický Ústavný súd SR (ÚS) k výkladu ústavy zobral prokurátor Jozef Čentéš na vedomie.
29. februára 2012 – Návrh podania skupiny poslancov NR SR zaregistrovali na ÚS SR.
23. augusta 2012 - Ústavný súd SR odmietol sťažnosť bývalého generálneho prokurátora a súčasného námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ešte vlani napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája 2011. Senát ÚS SR o tom rozhodol na neverejnom zasadnutí.
24. októbra 2012 - Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS SR takto rozhodol po tom, čo ho skupina poslancov NR SR požiadala o výklad Ústavy k tomuto problému.
15. novembra 2012 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde (ÚS) SR v Košiciach v prípade jeho zvolenia za generálneho prokurátora SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
16. novembra 2012 - Ústavný súd (ÚS) SR odročil verejné ústne pojednávanie o sťažnosti Jozefa Čentéša. Dôvodom sú Čentéšove námietky predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
2. januára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR. Takéto rozhodnutie oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi.
3. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora SR.
16. januára 2013 - Vypočuť si vysvetlenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča, prečo nevymenoval zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša do funkcie, bolo cieľom mimoriadnej schôdze NR SR, ktorú na podnet opozície zvolal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Rokovanie sa skončilo hneď na začiatku, keďže poslanci vládneho Smeru-SD nepodporili jeho program.
17. januára 2013 - Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Parlament ho mal prerokovať do 30 dní. Na to, aby sa dostal na Ústavný súd SR, musel získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich mala len 67, nie všetci opoziční poslanci pritom obžalobu podporujú. Opoziční predstavitelia sa v návrhu snažili dokázať, že hlava štátu úmyselne porušila ústavu, keď nevymenovala parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na generálneho prokurátora.
20. februára 2013 - Pri voľbe generálneho prokurátora v máji 2011 som nemohol hlasovať tak, ako som chcel. Vo výpovedi pred prokurátorom v októbri 2012 to uviedol bývalý poslanec Mosta-Híd Igor Sidor. Trvá na tom aj v súčasnosti a možnosť, že vypovedal pod nátlakom, vylučuje. Sidor vo svojej výpovedi tvrdí, že strany vtedajšej vládnej koalície poslancom nariadili, ako majú hlasovať, čím mohla byť porušená tajnosť voľby. Prokuratúra to vyšetruje ako podozrenie z trestného činu sabotáže. Časti výpovedí Sidora, exposlanca KDH Andreja Ďurkovského a Vladimíra Matejičku zo Smeru-SD, ktorý bol pri voľbe skrutátorom, niekto anonymne zverejnil na internete. Generálna prokuratúra sa od zverejnených dokumentov dištancovala, Sidor aj Matejička ich pravosť potvrdili. Vyšetrovanie sabotáže stále pokračuje proti neznámemu páchateľovi.
19. marca 2013 - Na Ústavnom súde SR (ÚS SR) podal Jozef Čentéš námietku predpojatosti voči predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom SR Ivanom Gašparovičom v kauze nevymenovania Čentéša za generálneho prokurátora SR.
21. mája 2013 – Na Ústavný súd (ÚS) SR bolo e-mailom doručené podanie skupiny poslancov Národnej rady SR, ktorí ním reagujú na skutočnosť, že NR SR 30. apríla 2013 schválila v zrýchlenom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii ÚS SR a ktorý 20. mája 2013 podpísal prezident republiky.
5. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR mohli svoje nominácie na kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora SR podávať do 13. júna do 16. hodiny. Rozhodol o tom predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Premiér Robert Fico (Smer-SD) oznámil, že NR SR bude voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Oznámil to po tom, ako Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o pozastavení účinnosti zákona o organizácii ÚS. Práve tento zákon mal vyriešiť patovú situáciu na Ústavnom súde, ktorá vznikla pri rozhodovaní o sťažnosti Jozefa Čentéša pre jeho nevymenovanie za generálneho prokurátora.
18. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Súčasný šéf bratislavskej krajskej prokuratúry získal vo voľbe, na ktorej sa zúčastnili len poslanci vládneho Smeru-SD, 82 hlasov od 82 prítomných poslancov.
20. júna 2013 - Šesťdesiat opozičných poslancov žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby počkal s vymenovaním Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti Jozefa Čentéša. Žiadosť odovzdali v Prezidentskom paláci ráno.
9. septembra 2010 - Poslanci NR SR odhlasovali návrh volebného poriadku na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora SR, ktorý do parlamentu predložil predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslav Procházka (KDH). Voľba kandidáta na vymenovanie do tejto funkcie sa vykonávala v tajnom hlasovaní. Navrhnutý na vymenovanie bol kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Poslanci podávali návrhy kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora predsedovi parlamentu písomne a odôvodnené. Návrh na odvolanie šéfa prokurátorov môže písomne podať najmenej pätina poslancov.
19. októbra 2010 - Štvorica vtedy vládnych strán SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH oznámila, že na rokovaní Koaličnej rady sa nedohodla na spoločnom kandidátovi na post generálneho prokurátora. Svojho kandidáta prezentoval iba poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš, ktorý podporil vtedajšieho GP Dobroslava Trnku.
20. októbra 2010 - Trojica vládnych strán SaS, KDH a Most-Híd sa dohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Stala sa ňou prokurátorka Generálnej prokuratúry Eva Mišíková.
2. novembra 2010 - Spoločným kandidátom poslaneckého klubu SDKÚ-DS na post generálneho prokurátora SR sa stal Ján Hrivnák, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
2. novembra 2010 - Premiérka SR Iveta Radičová po zasadnutí Koaličnej rady oznámila, že vládnym stranám sa ani tento raz nepodarilo dospieť k zhode, a tak SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd nebudú v nadchádzajúcej tajnej voľbe podporovať jediného spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Ako kandidáti na post šéfa prokurátorov zostali Eva Mišíková (podpora SaS, KDH a Most-Híd), Ján Hrivnák (podpora SDKÚ-DS) a Dobroslav Trnka (podpora Smer-SD).
3. novembra 2010 - Na pôde NR SR sa počas 8. schôdze uskutočnilo 1. kolo voľby generálneho prokurátora SR. Voľbu poznamenala skutočnosť, že niektorí poslanci koaličnej SaS sa poistili a svoj hlasovací lístok použitý pri tajnej voľbe GP si odfotili mobilným telefónom. Proti takejto praxi ostro protestovala opozičná strana Smer-SD. Vo voľbách nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Do druhého kola voľby postúpili dvaja s najvyšším počtom získaných hlasov - Dobroslav Trnka a Eva Mišíková.
4. novembra 2010 - Poslanci NR SR opätovne pristúpili k voľbe generálneho prokurátora. Poslanci SDKÚ-DS sa rozhodli, že na voľbách sa zúčastnia, avšak svoje hlasy nedajú ani jednému z kandidátov. Kandidát na vymenovanie za generálneho prokurátora SR nebol zvolený.
22. novembra 2010 - Spoločným kandidátom vládnych strán na post generálneho prokurátora SR sa stal Jozef Čentéš. Zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa na tom dohodli na zasadnutí Koaličnej rady.
2. decembra 2010 - Poslanci NR SR kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora SR nezvolili ani v prvom kole druhej voľby. Na voľbe sa zúčastnilo 149 poslancov. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, koaličný nominant Jozef Čentéš 73. Dva hlasy boli neplatné. Na zvolenie šéfa prokurátorov bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
5. decembra 2010 - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová potvrdila, že pokiaľ na post generálneho prokurátora SR bude opätovne zvolený Dobroslav Trnka, odstúpi z funkcie.
7. decembra 2010 - Generálna prokuratúra (GP) SR nespoznala svojho nového šéfa ani po druhom kole druhej voľby na pôde NR SR. Podľa oficiálnych výsledkov ani jeden z dvojice kandidátov Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka nezískal pre obštrukciu koaličných zákonodarcov nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
27. januára 2011 - Poslanci najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD podali do NR SR návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s návrhom uznesenia, v ktorom žiadali predsedu zákonodarného zboru Richarda Sulíka (SaS), aby vyhlásil termín na podanie návrhov kandidátov na generálneho prokurátora SR.
5. apríla 2011 - Poslanci NR SR schválili novelu rokovacieho poriadku, ktorá určila, že generálny prokurátor SR sa bude voliť verejne. Novelu prezident SR vetoval.
20. apríla 2011 - Voľba GP sa musela opakovať. Rozhodol o tom senát Ústavného súdu (ÚS). Podľa tohto nálezu boli porušené práva kandidáta na GP Dobroslava Trnku a výsledok voľby ÚS zrušil a nariadil jej zopakovanie tak, aby boli dodržané všetky ústavné náležitosti.
9. mája 2011 - Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry (GP) potvrdil, že polícia zastavila trestné stíhanie týkajúce sa podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri novembrovej voľbe generálneho prokurátora SR v NR SR v roku 2010. Polícia stíhanie zastavila z dôvodu, že skutok sa nestal.
13. mája 2011 - Kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš stiahol svoju kandidatúru. Ako hlavný dôvod uviedol, že nechce byť zvolený vo voľbe spojenej s údajným podplácaním a vydieraním poslancov NR SR.
17. mája 2011 - Poslanci NR SR Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora nezvolili. Vyplynulo to z oficiálnych výsledkov tajnej voľby, ktorú NR SR prikázal zopakovať ÚS SR. Trnka bol ako nominant Smeru-SD jediným kandidátom na tento post, ak by uspel, premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) avizovala podanie demisie. Za Trnku hlasovalo 70 poslancov zo 150 zúčastnených, 17 bolo proti, 29 sa zdržalo a 34 hlasov bolo neplatných. Na zvolenie generálneho prokurátora SR je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
- Kandidát na funkciu generálneho prokurátora SR sa bude v NR SR voliť verejne a nie tajne, ako tomu bolo doteraz. Koaliční poslanci prelomili veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča a 79 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku.
18. mája 2011 - Bývalý kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš má naďalej dôveru lídrov vládnych strán. Po rokovaní Koaličnej rady to oznámil predseda SaS a šéf parlamentu Richard Sulík.
19. mája 2011 - Jozef Čentéš prijal opätovne kandidatúru na post generálneho prokurátora SR.
30. mája 2011 - ÚS SR prijal návrh zastupujúceho GP Ladislava Tichého. V podaní Tichý navrhol, aby ÚS rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora SR z tajnej na verejnú. Zároveň požiadal o pozastavenie účinnosti ustanovení, ktoré tento krok umožňovali.
1. júna 2011 - Predseda parlamentu Richard Sulík oznámil, že poslanci NR SR môžu predkladať svojich kandidátov na generálneho prokurátora SR do 10. júna toho roku večer.
– Plénum ÚS SR na svojom neverejnom zasadnutí pridelilo návrh Generálneho prokurátora (GP) v zastúpení na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR s Ústavou SR sudcovi spravodajcovi.
7. júna 2011 - Predseda parlamentu Richard Sulík podal návrh na odmietnutie podania zastupujúceho generálneho prokurátora (GP) Ladislava Tichého na ÚS SR.
10. júna 2011 - Koaličné strany navrhli do verejnej voľby ako svojho kandidáta generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Predseda Smeru-SD Robert Fico potvrdil, že jeho strana navrhla do verejnej voľby ako svojho kandidáta opäť Dobroslava Trnku.
14. júna 2011 - Pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR sa uskutočnilo vypočutie oboch kandidátov na funkciu generálneho prokurátora SR - Jozefa Čentéša a Dobroslava Trnku. Podľa J. Čentéša prokuratúra nie je a nemôže byť nezávislá, ale je samostatná a oddelená od výkonnej moci. Kandidát Smeru-SD D. Trnka svoje videnie prokuratúry neodprezentoval.
15. júna 2011 - Voľba generálneho prokurátora sa podľa rozhodnutia pléna Ústavného súdu (ÚS) SR môže uskutočniť až po tom, čo ÚS rozhodne vo veci samej. Plénum ÚS na neverejnom zasadaní pozastavilo účinnosť ustanovení zákona o rokovacom poriadku NR SR.
- Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš potvrdil, že bude kandidovať aj v prípade, ak by bola voľba tajná.
16. júna 2011 - Nový GP sa bude 17. júna voliť tajne na návrh 15 koaličných poslancov. Oznámil to predseda NR SR Richard Sulík. Šéf parlamentu reagoval tak na situáciu, ktorá vznikla po vynesení predbežného verdiktu ÚS SR.
17. júna 2011 - Poslanci NR SR zvolili za generálneho prokurátora SR kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa na voľbe nezúčastnili. Čentéš mal pôvodne súperiť s nominantom Smeru-SD Dobroslavom Trnkom, ktorý sa krátko pred voľbou vzdal. V liste predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) vyjadril presvedčenie, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, "ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu SR sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe. Vzhľadom na to, že som sa presvedčil, kam až ste schopný zájsť pri rešpektovaní rozhodnutí iných ústavných orgánov, nie som ochotný zúčastňovať sa ďalej na konaní, ktoré pro futuro môže opätovne vytvoriť priestor na zodpovedanie otázok možnej ústavnosti, respektíve zákonnosti voľby kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky".
22. júna 2011 - Predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková podpísala uznesenie ÚS, ktoré prerokovalo, a o ktorom rozhodlo plénum ÚS na neverejnom zasadnutí pléna dňa 15. júna. Zároveň podpísala žiadosť o uverejnenie uznesenia ÚS v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
6. júla 2011 - ÚS SR odvolal svoje rozhodnutie o voľbe generálneho prokurátora. Zrušil predbežné opatrenie, ktorým chcel zakázať verejnú voľbu až do momentu, kým rozhodne, či by bola ústavná.
14. júla 2011 – Bývalý generálny prokurátor SR a súčasný námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora. Podanie - sťažnosť od fyzickej osoby JUDr. Dobroslava Trnku bola Ústavnému súdu SR doručená. Sťažovateľ namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
5. októbra 2011 - Plénum ÚS SR rozhodlo, že voľba generálneho prokurátora (GP) a niektorých ďalších verejných činiteľov bude aj v budúcnosti verejná. Nevyhovelo tak návrhu zastupujúceho generálneho prokurátora (GP) Ladislava Tichého a skupiny 35 opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR. Navrhovatelia namietali zmenu legislatívnej normy rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorej sa zmenila obligatórne stanovená tajná voľba GP, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, sudcov ÚS a predsedu a členov Fondu národného majetku na primárne verejnú voľbu, ktorá môže byť zmenená na tajnú.
19. októbra 2011 - Kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš požiadal o prijatie u prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
27. októbra 2011 - Neúspešnú tajnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája toho roku začali riešiť orgány činné v trestnom konaní. Trestný odbor Generálnej prokuratúry preveroval, či poslanci dostali pokyn, ako majú vyplniť hlasovací lístok, alebo či hlasovali naozaj podľa svojho svedomia.
7. novembra 2011 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na ÚS SR sťažnosť, pretože ho prezident SR Ivan Gašparovič doteraz nevymenoval za generálneho prokurátora. Spolu so sťažnosťou na ÚS SR poslal Čentéš aj žiadosť o jej prednostné vybavenie.
5. januára 2012 - Signatári Výzvy prezidentovi SR ku Dňu ľudských práv mu opätovne poslali otvorený list, v ktorom žiadali okamžité vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (GP).
10. januára 2012 - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby bezodkladne vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
30. januára 2012 - Pri voľbe generálneho prokurátora parlamentom hrozí riziko spolitizovania výberového konania. Na túto skutočnosť reagovala aj Benátska komisia a navrhla, aby mal prípravu volieb na starosti parlamentný výbor, ktorý by zohľadňoval odporúčania od odborníkov. Uviedol to prvý námestník generálneho prokurátora SR Ladislav Tichý.
31. januára 2012 - Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil plénu, aby schválilo výzvu prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi na vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Pozmeňujúci návrh šéfa výboru Radoslava Procházku (KDH), na základe ktorého mal parlament apelovať na hlavu štátu, aby o Čentéšovi len rozhodla, či už kladne alebo záporne, neprešiel.
13. februára 2012 - Strana SDKÚ-DS spustila petíciu na podporu vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Oznámil líder strany Mikuláš Dzurinda.
24. februára 2012 - Bývalí koaliční partneri začali zbierať poslanecké podpisy potrebné pre podanie na ÚS SR z dôvodu nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Skupina poslancov žiadala o všeobecne záväzný výklad ústavy v tej časti, ktorá sa týka voľby a menovania generálneho prokurátora. Podanie pripravil šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH). Informáciu o podaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na košický Ústavný súd SR (ÚS) k výkladu ústavy zobral prokurátor Jozef Čentéš na vedomie.
29. februára 2012 – Návrh podania skupiny poslancov NR SR zaregistrovali na ÚS SR.
23. augusta 2012 - Ústavný súd SR odmietol sťažnosť bývalého generálneho prokurátora a súčasného námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ešte vlani napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája 2011. Senát ÚS SR o tom rozhodol na neverejnom zasadnutí.
24. októbra 2012 - Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS SR takto rozhodol po tom, čo ho skupina poslancov NR SR požiadala o výklad Ústavy k tomuto problému.
15. novembra 2012 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde (ÚS) SR v Košiciach v prípade jeho zvolenia za generálneho prokurátora SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
16. novembra 2012 - Ústavný súd (ÚS) SR odročil verejné ústne pojednávanie o sťažnosti Jozefa Čentéša. Dôvodom sú Čentéšove námietky predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
2. januára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR. Takéto rozhodnutie oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi.
3. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora SR.
16. januára 2013 - Vypočuť si vysvetlenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča, prečo nevymenoval zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša do funkcie, bolo cieľom mimoriadnej schôdze NR SR, ktorú na podnet opozície zvolal predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Rokovanie sa skončilo hneď na začiatku, keďže poslanci vládneho Smeru-SD nepodporili jeho program.
17. januára 2013 - Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Parlament ho mal prerokovať do 30 dní. Na to, aby sa dostal na Ústavný súd SR, musel získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich mala len 67, nie všetci opoziční poslanci pritom obžalobu podporujú. Opoziční predstavitelia sa v návrhu snažili dokázať, že hlava štátu úmyselne porušila ústavu, keď nevymenovala parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na generálneho prokurátora.
20. februára 2013 - Pri voľbe generálneho prokurátora v máji 2011 som nemohol hlasovať tak, ako som chcel. Vo výpovedi pred prokurátorom v októbri 2012 to uviedol bývalý poslanec Mosta-Híd Igor Sidor. Trvá na tom aj v súčasnosti a možnosť, že vypovedal pod nátlakom, vylučuje. Sidor vo svojej výpovedi tvrdí, že strany vtedajšej vládnej koalície poslancom nariadili, ako majú hlasovať, čím mohla byť porušená tajnosť voľby. Prokuratúra to vyšetruje ako podozrenie z trestného činu sabotáže. Časti výpovedí Sidora, exposlanca KDH Andreja Ďurkovského a Vladimíra Matejičku zo Smeru-SD, ktorý bol pri voľbe skrutátorom, niekto anonymne zverejnil na internete. Generálna prokuratúra sa od zverejnených dokumentov dištancovala, Sidor aj Matejička ich pravosť potvrdili. Vyšetrovanie sabotáže stále pokračuje proti neznámemu páchateľovi.
19. marca 2013 - Na Ústavnom súde SR (ÚS SR) podal Jozef Čentéš námietku predpojatosti voči predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom SR Ivanom Gašparovičom v kauze nevymenovania Čentéša za generálneho prokurátora SR.
21. mája 2013 – Na Ústavný súd (ÚS) SR bolo e-mailom doručené podanie skupiny poslancov Národnej rady SR, ktorí ním reagujú na skutočnosť, že NR SR 30. apríla 2013 schválila v zrýchlenom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii ÚS SR a ktorý 20. mája 2013 podpísal prezident republiky.
5. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR mohli svoje nominácie na kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora SR podávať do 13. júna do 16. hodiny. Rozhodol o tom predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Premiér Robert Fico (Smer-SD) oznámil, že NR SR bude voliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Oznámil to po tom, ako Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o pozastavení účinnosti zákona o organizácii ÚS. Práve tento zákon mal vyriešiť patovú situáciu na Ústavnom súde, ktorá vznikla pri rozhodovaní o sťažnosti Jozefa Čentéša pre jeho nevymenovanie za generálneho prokurátora.
18. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Súčasný šéf bratislavskej krajskej prokuratúry získal vo voľbe, na ktorej sa zúčastnili len poslanci vládneho Smeru-SD, 82 hlasov od 82 prítomných poslancov.
20. júna 2013 - Šesťdesiat opozičných poslancov žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby počkal s vymenovaním Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti Jozefa Čentéša. Žiadosť odovzdali v Prezidentskom paláci ráno.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
