Nový ropovod by sa mohol začať stavať budúci rok

Ilustračné foto: SITA/APBRATISLAVA 26. mája (WEBNOVINY) - Nový ropovod, ktorý by mal spojiť ropovodnú sieť Slovenska a Rakúska, by sa mohol začať stavať už v budúcom roku. Ako uviedol po štvrtkovom rokovaní vládneho kabinetu minister hospodárstva Juraj Miškov, do konca septembra by mala byť vypracovaná ekonomická analýza projektu, a do konca októbra dopadová štúdia jednotlivých trás ropovodu. “Pevne verím, že do konca roka bude vybraná definitívna trasa a začneme zrejme budúci rok konečne stavať," povedal Miškov.


Minister Miškov je presvedčený, že projekt ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom je pre Slovensko výhodný. "Môj osobný názor je taký, že je to veľmi dobrý projekt. Je to projekt v záujme Slovenska," zdôraznil Miškov. Juraj MiškovFoto: SITA/Ľudovít VaniherTento projekt by podľa neho pomohol naplniť ropovod Družba a tým priniesť pre štát finančné prostriedky. "V súčasnosti máme ropovodnú rúru prázdnu na polovicu. To znamená ideme na 50 %. Tento projekt by nám pomohol zvýšiť prepravu v rámci ropovodu Družba možno na nejaké dve tretiny jeho kapacity. Sú to peniaze do štátneho rozpočtu," doplnil Miškov, pričom predpokladá, že vďaka projektu ropovodného prepojenia by bola štátna kasa bohatšia každý rok o zhruba 15 mil. eur. Vybudovať ropovodné prepojenie plánuje slovenská spoločnosť Transpetrol spolu so svojím rakúskym partnerom OMV, ktorí založili firmu BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH.


Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát

Ministerstvo hospodárstva SR (MH) vypracovalo desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor. S trasami sa v stredu oboznámil aj vládny kabinet. Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Postavený by mal byť najneskôr do šiestich rokov.

Ak by sa spoločnosti rozhodli pre trasovanie ropovodu cez Karpatský koridor, ropovod by sa napojil na rakúsku stranu v území ohraničenom mestami Marcheg a Záhorská Ves. Napájací bod by bol v okolí Jablonice. Pri využití Mestského koridoru by sa ropovod napojil v okolí obcí Jarovce - Kittsee alebo Petržalka - Kittsee. Ropovod by prechádzal cez hlavné mesto Slovenska a napájací bod by bol pri Veľkom Bieli. Mestský koridor počíta s definitívnym odklonom súčasnej trasy ropovodu Družba vedúcej do rafinérie Slovnaft z územia Žitného ostrova. “Sú to všetko alternatívy, pri ktorých treba vypracovať dopadovú štúdiu jednotlivých trás a vybrať tú, ktorá bude najvhodnejšia,“ zdôraznil Miškov.


Minister Simon mal výhrady

K výstavbe ropovodu mal výhrady na rokovaní vlády minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Zsolt SimonFoto: SITA/Nina BednárikováPodľa neho výstavba ropovodu nie je pre Slovensko výhodná. "Môj osobný názor je, že Slovensko by nemalo riešiť problémy Rakúska," povedal Simon, pričom si chce počkať na ekonomickú analýza celého projektu. "Ja zastupujem záujmy Slovenskej republiky, a keď je projekt výhodný, tak sa za neho budem biť," reagoval Miškov.

Rakúska strana má v súčasnosti takmer stopercentne pripravené trasovanie na rakúskom území s príslušnými povoleniami. Na slovenskej strane sa v minulom roku začala radikálne prehodnocovať trasa ropovodného prepojenia, ktoré malo pôvodne viesť cez Žitný ostrov, čo sľúbila vláda vo svojom programovom vyhlásení. Hlavným zámerom projektu prepojenia ropovodu Družba a rafinérie Schwechat je nielen jej zásobovanie ruskou ropou, ale aj možnosť reverznej dopravy ropy na Slovensko v prípade kríz z Jadranského mora cez ropovodné systémy Trans Alpine Leitung a Adria Wien Pipeline (AWP). Tak by sa zaistila energetická bezpečnosť Slovenska.